Autori publikácie sa podujali ponúknuť čitateľovi obraz o vývoji organizácie samosprávnych komôr na území Slovenska od ich počiatkov v roku 1875 až po ich prerušenie v roku 1948. Vývoj advokátskych komôr na našom území prešiel niekoľkými obdobiami, ktoré boli, prirodzene, ovplyvnené aj štátoprávnym vývojom v našej histórii. Tieto obdobia autori zoradili chronologicky a za míľniky zvolili významné zmeny v živote advokátskych komôr na území Slovenska. (...) Vzhľadom na nedostatok literatúry v tejto oblasti museli autori uskutočniť podrobný archívny výskum a vo svojej práci čerpajú predovšetkým z archívnych dokumentov.
300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.
Predkladaná publikácia sumarizuje rozhodovaciu prax slovenských súdov
predovšetkým v otázkach zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti
s výkonom advokácie (1. časť), teda za škodu spôsobenú klientovi advokáta,
ktorý je s ním v zmluvnom vzťahu (§ 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii).
Osobitným problémom je zodpovednosť advokáta za škodu v iných prípadoch, t. j.
vo vzťahu k bývalému klientovi alebo tretej osobe. Rozhodnutia k tejto téme sú
zhromaždené v 2. časti. Vychádzajú z toho, že zodpovednosť advokáta v týchto
prípadoch sa riadi všeobecnou úpravou zodpovednostných vzťahov (§ 415, § 420
Občianskeho zákonníka). Hoci postupom času sa judikatúra k téme zodpovednosti
advokáta za škodu vykryštalizovala, rôznorodosť skutkových situácií, ktorú
prináša prax, necháva viaceré otázky do budúcnosti otvorené. Práve táto
rôznorodosť skutkových situácií vyvolala potrebu spracovať rozhodnutia
zaradené do tejto publikácie tak, že bol daný pomerne široký priestor popisu
skutkového stavu rozhodovaných vecí a citácií úvah, ktoré súdy viedli k
rozhodnutiu, hoci samotná právna veta je v prípade rozhodnutí obdobná. Zmysel
tohto prístupu spočíva práve v tom, že súdna prax dôsledne vopred zvažovala
podriadenie skutkovo osobitných prípadov pod postupne sa zjednocujúce právne
závery. Vzhľadom na to, že obdobne je upravená zodpovednosť advokáta za škodu
spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie v Českej republike (§ 24 zákona č.
85/1996 Sb. o advokácii), zaradená bola do publikácie aj česká judikatúra k
téme, ktorá je pomerne bohatá a inšpiratívna. Osobitne sú v publikácii
zhromaždené aj rozhodnutia súdov zaoberajúce sa zodpovednosťou advokáta za
právny názor a hranicami tejto zodpovednosti vo vzťahu k zodpovednosti
advokáta za neznalosť. V závere publikácie je pre úplnosť zaradený prehľad
vybranej (slovenskej a českej) odbornej literatúry k téme zodpovednosti
advokáta za škodu. Výber judikatúry je určený predovšetkým advokátom, ale v
neposlednom rade aj sudcom, prokurátorom, vyšším súdnym úradníkom a širokej
verejnosti, ktorá sa môže s problematikou zodpovednosti advokáta za škodu
stretnúť.
Publikácia stavia na poznatkoch získaných v rámci riešenia projektu VEGA
2/0116/08 Suburbanizácia – jej sociálno- priestorové a sociokultúrne kontexty
a prejavy na Slovensku a projektu VEGA 2/0102/11 Analýza sociálnych zmien v
sídlach na Slovensku v období 1991 – 2011, ktoré sa riešili v Sociologickom
ústave SAV v Bratislave.
Judikatúra vo veciach dokazovania je ďalšou publikáciou zo žiadanej edície
výberu judikatúry vo vydavateľstve Wolters Kluwer. Dokazovanie patrí dnes
vzhľadom na nové procesné kódexy (na ktoré sa tiež autori odvolávajú) medzi
najvýznamnejšiu časť občianskeho súdneho konania. Správny súhrn všetkých
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie je predpokladom pre zákonné rozhodnutia
súdov. Tieto postupy dosiaľ upravoval Občiansky súdny poriadok, no s
účinnosťou od 1. júla 2016 sú to tri nové procesné kódexy, a to Civilný
sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Predkladaný prehľad judikatúry sa sústreďuje predovšetkým na rozhodnutia
vzťahujúce sa na ustanovenia, ktoré upravujú základné princípy dokazovania,
dôkaznú povinnosť, spôsob vykonávania dôkazov, jednotlivé dôkazné prostriedky
a hodnotenie dôkazov. Okrem nich je dotvorená úpravou označovania a
navrhovania dôkazov, zabezpečovania dôkazov pred začatím konania, požiadavkami
na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ak ide o hodnotenie dôkazov súdom,
odvolacími dôvodmi vzťahujúcimi sa na zisťovanie skutkového stavu, vykonanie
či nevykonanie dôkazov, úpravou dokazovania v odvolacom konaní, významom
dôkazov vo vzťahu k obnove konania či v dovolacom (mimoriadnom dovolacom)
konaní. Podstatnou je však aj judikatúra poukazujúca na odlišnosti v procese
dokazovania v nesporovom konaní a v správnom súdnictve. Vzhľadom na to, že
všetka aplikovateľná judikatúra k dokazovaniu, ktorú možno využiť po
nadobudnutí účinnosti nových procesných kódexov, sa viaže k Občianskemu
súdnemu poriadku, je pri jej aplikácii nevyhnutné zohľadniť legislatívne
odlišnosti v oblasti dokazovania, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016. Tu
nepostačuje iba mechanické porovnanie textu jednotlivých ustanovení, je
potrebné vychádzať zo základných princípov dokazovania podľa dnes účinnej a
novoprijatej právnej úpravy civilného procesu. Výber judikatúry obsahuje
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a takisto je doplnená
rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR. Publikácia je určená pre širokú právnickú
verejnosť (právnikov, advokátov, sudcov, vyšších súdnych úradníkov,...), ako
aj pre študentov práva.
