Peter Kerecman Ordre des livres

300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.

Publikácia autora JUDr. Petra Kerecmana, PhD. predstavuje čitateľskej verejnosti právne motívy v diele prozaika Mila Urbana, ale aj súdne konania súvisiace s jeho osobou. Aj napriek tomu, že Milo Urban sám právnikom nebol, téma spravodlivosti a pravdy prestupuje celým jeho dielom. Autor sa nevyhýba ani pôsobeniu Mila Urbana v rokoch 1939-1945 a jeho odsúdeniu v roku 1947. Taktiež reflektuje jeho tvorbu v povojnovom období. Z pohľadu koncipovania knihy i jej celkového vyznenia je významný jej záver obsahujúci rozbor Urbanových spodobnení sveta práva, zároveň i náhľad na zákutia jeho životných peripetií. Publikácia obsahuje bohatú obrazovú prílohu pozostávajúcu z Urbanových fotografií, ale aj z rôzneho spisového materiálu.

Autori publikácie sa podujali ponúknuť čitateľovi obraz o vývoji organizácie samosprávnych komôr na území Slovenska od ich počiatkov v roku 1875 až po ich prerušenie v roku 1948. Vývoj advokátskych komôr na našom území prešiel niekoľkými obdobiami, ktoré boli, prirodzene, ovplyvnené aj štátoprávnym vývojom v našej histórii. Tieto obdobia autori zoradili chronologicky a za míľniky zvolili významné zmeny v živote advokátskych komôr na území Slovenska. (...) Vzhľadom na nedostatok literatúry v tejto oblasti museli autori uskutočniť podrobný archívny výskum a vo svojej práci čerpajú predovšetkým z archívnych dokumentov.

Judikatúra vo veciach dokazovania je ďalšou publikáciou zo žiadanej edície výberu judikatúry vo vydavateľstve Wolters Kluwer. Dokazovanie patrí dnes vzhľadom na nové procesné kódexy (na ktoré sa tiež autori odvolávajú) medzi najvýznamnejšiu časť občianskeho súdneho konania. Správny súhrn všetkých poznatkov dôležitých pre rozhodnutie je predpokladom pre zákonné rozhodnutia súdov. Tieto postupy dosiaľ upravoval Občiansky súdny poriadok, no s účinnosťou od 1. júla 2016 sú to tri nové procesné kódexy, a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Predkladaný prehľad judikatúry sa sústreďuje predovšetkým na rozhodnutia vzťahujúce sa na ustanovenia, ktoré upravujú základné princípy dokazovania, dôkaznú povinnosť, spôsob vykonávania dôkazov, jednotlivé dôkazné prostriedky a hodnotenie dôkazov. Okrem nich je dotvorená úpravou označovania a navrhovania dôkazov, zabezpečovania dôkazov pred začatím konania, požiadavkami na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ak ide o hodnotenie dôkazov súdom, odvolacími dôvodmi vzťahujúcimi sa na zisťovanie skutkového stavu, vykonanie či nevykonanie dôkazov, úpravou dokazovania v odvolacom konaní, významom dôkazov vo vzťahu k obnove konania či v dovolacom (mimoriadnom dovolacom) konaní. Podstatnou je však aj judikatúra poukazujúca na odlišnosti v procese dokazovania v nesporovom konaní a v správnom súdnictve. Vzhľadom na to, že všetka aplikovateľná judikatúra k dokazovaniu, ktorú možno využiť po nadobudnutí účinnosti nových procesných kódexov, sa viaže k Občianskemu súdnemu poriadku, je pri jej aplikácii nevyhnutné zohľadniť legislatívne odlišnosti v oblasti dokazovania, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016. Tu nepostačuje iba mechanické porovnanie textu jednotlivých ustanovení, je potrebné vychádzať zo základných princípov dokazovania podľa dnes účinnej a novoprijatej právnej úpravy civilného procesu. Výber judikatúry obsahuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a takisto je doplnená rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR. Publikácia je určená pre širokú právnickú verejnosť (právnikov, advokátov, sudcov, vyšších súdnych úradníkov,...), ako aj pre študentov práva.

Dnes je v advokácii zhruba rovnako veľa mužov ako žien, no pred 150 rokmi bolo slovo advokátka neznáme. Na Slovensku sa stalo realitou až po vzniku Československa. Advokácia bola mužskou doménou. Ako sa advokácia zmenila, keď do súdnych siení vstúpili prvé ženy? Čo ženy do advokácie priviedlo, ako vykonávali osnovnícku a advokátsku prax, ako sa im viedlo, ako a prečo sa postupne rozširovali i znižovali ich počty? O tom hovorí táto kniha. Ženy v advokácii sa postupne zaradili k intelektuálnej elite národa, pestovali tradície a noblesu advokácie. Často boli ľavicovo orientované, zapojili sa do protifašistického odboja a po skončení vojny do obnovy štátu. Autori svoje skúmanie časovo ohraničili na jednej strane vznikom ČSR a vstupom prvých žien na právnické štúdia, na druhej strane rokom 1945 s potrebným krátkym presahom. Práca podľa dostupných údajov obsahuje úplný a vyčerpávajúci prehľad všetkých žien, ktoré boli zaevidované v matrikách advokátskych komôr v sledovanom období ako advokátky či osnovníčky (celkom ide o 104 žien z toho 17 advokátok). Kniha zapĺňa medzeru v slovenskej monografickej literatúre o položení ženy v istých sociálnych okolnostiach, ktoré vyjadrujú jej právne postavenie v rámci advokácie v prvej polovici 20. storočia. Text obohacujú aj obrazové prílohy, ktoré dovoľujú nahliadnuť do atmosféry sledovanej doby.