Bookbot

Tamara et Victoria

Cette série explore les profondeurs plus sombres de la psychologie humaine, où l'amour et l'amitié s'entremêlent à la trahison et à la soif de vengeance. Les récits examinent les conséquences dévastatrices d'actions hâtives et les relations complexes qui peuvent briser le monde d'une personne. Les protagonistes se retrouvent au bord du gouffre, luttant contre des démons intérieurs et découvrant des secrets inexprimés. C'est des montagnes russes émotionnelles qui remettent en question jusqu'où l'on ira lorsque les rêves et les avenirs sont détruits, et si le pardon est possible après les pires erreurs.

Dáždnik pre Tamaru
Nech prší, keď plačem

Ordre de lecture recommandé

  1. Nech prší, keď plačem

    • 520pages
    • 19 heures de lecture

    Špeciálna edícia úspešného románu Nech prší, keď plačem spojená s pokrčovaním Dáždnik pre Tamaru. Tamare sa zrúti svet, keď sa dozvie o nevere svojho snúbenca s najlepšou kamarátkou Viktóriou. Spoločné zlyhanie dvoch najbližších ľudí jej roztriešti srdce na márne kúsky a naplní ich chuťou po pomste. Túžba zničiť všetko, na čom Viktórii záleží, ju bezhlavo ženie vpred. Kam až je človek schopný zájsť, keď mu ukradnú sny a budúcnosť? Zvrátené konanie privedie Tamaru do psychiatrickej liečebne. Tu sa však príbeh nekončí. Prostredníctvom tajomných listov sa na povrch tlačí všetko nevypovedané, mŕtve zrazu ožíva a živé túži po pokoji. V rukách držíte román, ktorý je o láske, priateľstve, dôsledkoch nerozvážneho konania a chybe, ktorá sa neodpúšťa... alebo žeby predsa?

    Nech prší, keď plačem1
    3,5
  2. Dáždnik pre Tamaru

    • 256pages
    • 9 heures de lecture

    Tamare sa zrúti svet, keď sa dozvie o nevere svojho snúbenca s dlhoročnou kamarátkou Viktóriou. Zlomené srdce sa rozhodne vyliečiť pomstou. Ženie ju túžba zničiť všetko, na čom Viktórii záleží. „Prosila som nebo, nech prší, keď plačem a nech dážď zmyje hriech. Nepršalo. Nebola som očistená. Bola som na seba veľmi prísna. Chyby robíme všetci, no toto zašlo priďaleko.“ Zvrátené konanie privedie Tamaru do psychiatrickej liečebne. Tu sa však príbeh nekončí. Na povrch sa tlačí všetko nevypovedané, mŕtve zrazu ožíva a živé túži po pokoji. „Nespoznávala som ženu, ktorá mi písala tieto listy. Tamara, moja kamarátka, bola krehké dievča. Vždy hovorila: kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Teória sa však od praxe podstatne líšila. Ja som ju zasiahla kameňom a ona proti mne poštvala celý kameňolom.“ Nahliadnite do jej vnútra bez toho, aby ste vyniesli rozsudok a pochopte, že niektoré city sú večné. Keď svieti slnko, nastavte mu tvár. Keď prší, skryte sa pod dáždnik.

    Dáždnik pre Tamaru2
    3,2