Bookbot

Jazdci

En savoir plus sur le livre

Jurij Janovskyj, jeden z popredných ukrajinských spisovateľov, vytvoril vo svojich Jazdcoch taký svojrázny a jedinečný obraz občianskej vojny, že túto útlu knižočku smelo možno nazvať malým veľdielom. Autorove básnické obrazy a symboly sú také originálne a plastické, že pôsobia silne vizuálne, človek nevníma knihu len ako písané slovo, ale prenikavo jasne a farbisto vidí pred sebou šíru ukrajinskú step i miesta hrozných bojov, do najmenších podrobností vidí a počuje jednotlivých hrdinov románu — Šveda, kráčajúceho na čele svojho udatného bosého práporu, malého Danylka (budúceho komisára Danyla), ako putuje po stepi so svojím prastarým otcom, zžitým s prírodou natoľko, že splýva s ňou ako neoddeliteľná častica, veliteľa pluku, taviča Čubenka, ktorý aj ťažko chorý vedie svoj Donbaský pluk, kováča Maxima, čo koval nielen slávne guľomety, ale aj železnú ružu — symbol revolúcie, listára, ktorý ako posledný list do večnosti odoslal svoj vlastný verný život, neuveriteľne smelého výmyselníka Adamenka i baladickú postavu starej Polovcovky, ktorá stojí na brehu mora ako kamenná socha a čaká na svojho muža, o ktorom už všetci uverili, že je mŕtvy. Janovskyj vo svojom diele nevymýšľal, len pretavil skutočnosť svojím nevšedným spisovateľským talentom. A preto vyznieva tak ozajstne a vrúcne táto kniha-pieseň, kniha-vyznanie.

Édition

Achat du livre

Jazdci, Jurij Janovskyj

Langue
Année de publication
1980
Cet exemplaire n’est plus disponible.
ou
Voir l'édition disponible

Modes de paiement

Personne n'a encore évalué .Évaluer

Titre
Jazdci
Langue
Slovaque
Éditeur
Pravda
Publié
1980
Séries
Description
Jurij Janovskyj, jeden z popredných ukrajinských spisovateľov, vytvoril vo svojich Jazdcoch taký svojrázny a jedinečný obraz občianskej vojny, že túto útlu knižočku smelo možno nazvať malým veľdielom. Autorove básnické obrazy a symboly sú také originálne a plastické, že pôsobia silne vizuálne, človek nevníma knihu len ako písané slovo, ale prenikavo jasne a farbisto vidí pred sebou šíru ukrajinskú step i miesta hrozných bojov, do najmenších podrobností vidí a počuje jednotlivých hrdinov románu — Šveda, kráčajúceho na čele svojho udatného bosého práporu, malého Danylka (budúceho komisára Danyla), ako putuje po stepi so svojím prastarým otcom, zžitým s prírodou natoľko, že splýva s ňou ako neoddeliteľná častica, veliteľa pluku, taviča Čubenka, ktorý aj ťažko chorý vedie svoj Donbaský pluk, kováča Maxima, čo koval nielen slávne guľomety, ale aj železnú ružu — symbol revolúcie, listára, ktorý ako posledný list do večnosti odoslal svoj vlastný verný život, neuveriteľne smelého výmyselníka Adamenka i baladickú postavu starej Polovcovky, ktorá stojí na brehu mora ako kamenná socha a čaká na svojho muža, o ktorom už všetci uverili, že je mŕtvy. Janovskyj vo svojom diele nevymýšľal, len pretavil skutočnosť svojím nevšedným spisovateľským talentom. A preto vyznieva tak ozajstne a vrúcne táto kniha-pieseň, kniha-vyznanie.