Milka Zimková est principalement connue pour son talent unique dans le genre du monodrame, pour lequel elle écrit ses propres scénarios. Sa signature d'auteur se caractérise par un aperçu profond de la psyché humaine et la capacité d'incarner divers personnages. Elle est également impliquée dans des travaux cinématographiques et télévisuels, où son talent d'actrice trouve une application supplémentaire. Zimková représente une présence originale dans le domaine de l'art théâtral, dont le travail résonne auprès du public grâce à son authenticité et sa puissance émotionnelle.
V knihe poviedok Bez slov ostáva autorka verná svojim prozaickým istotám, príbeh nadľahčený originálnym humorom, balansovanie medzi tragickými pocitmi z prežitých udalostí a túžbou po naozajstných hodnotách, šarišský dialekt ozvláštňujúci a súčasne zintímňujúci každodenné reality.
Aj v tejto poviedkovej zbierke ostáva Milka Zimková verná svojmu naturelu, morálnym zásadám, ktoré jej vštepili v detstve, a najmä vycibrenému zmyslu pre estetickosť. V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi), čo napokon naznačuje aj viacvýznamový názov zbierky InterCity.
Kniha poviedok, v ktorej autorka zobrazila východoslovenskú dedinu, jej ľudí, najmä ženy, v dramatických chvíľach ich života, v konfliktových situáciách, keď dochádza k zrážke starého s novým, morálneho s nemorálnym, úprimného s neúprimným a pravdivého s nepravdivým.
V čom spočíva nazameniteľnosť osobnosti Milky Zimkovej ako herečky? Duchovný svet a zovňajšok tejto neobyčajne sympatickej dámy, dynamické a procesné schopnosti jej intelektu tvoria ideálnu jednotu umelkyne, v ktorej akoby sa stretávali a navonok výrazné sa identifikovali všetky dialektické protirečenia moderného, s najnovšími civilizačnými výdobytkami sa vyrovnávajúceho, ale tradíciami duchovne i mentálne pozitívne ovplyvneného človeka, indivídua s rozvinutým intelektom, ale nevzdávajúceho sa svojich sladko- bôľných,zraňujúcich pút tradícií, občana žijúceho v meste, ale narodeného i odchovaného vidiekom, slovenskou dedinou, ktorá nepretvára v herečke ako bukolická rozpomienka a ani ako idyla, ale v celej svojej šírke, so všetkými svojimi prednosťami i nedostatkami, v celej svojej rozpornosti,dialektickosti a teda aj neuzavretej a neuzatvoriteľnej celistvosti. Zdravý životný optimizmus umelkyne vyrastá nie z uspokojovania sa a ani nie z pohodlníckeho prehliadania rozporov.Je to optimizmus silného jedinca a tzento optimizmus vyrastá z viery vo svoje sily, z presvedčenia, že smutné a tragické, čo je jedným z pólov života,možno prekonať prácou, vôľou, vytrvalosťou, poznaním života, neprižmurovaním očí nad mocou zla.Milka Zimková zvláda tajomstvo tragikomického v literatúre a kalokagatie v morálke. Jej postrehy sú neobyčajne bystré a vyznania vrúcne.Preto je jej umenie vlastné také optimistické, kým zasa jeho vnútorná sila vyviera z talentu.A ten je neodškriepiteľný.
Prozaik, režisér, scenárista Marek Kupčo (1974) v novej zbierke poviedok Lovec hriechov zachytáva prichádzajúce témy akýmsi neviditeľným lakmusovým papierikom. Ako sám hovorí, spontánne, inokedy, keď počuje zvuk, zaujímavú myšlienku alebo uvidí niečo, čo v ňom dokáže vyvolať istý pocit... Štýl spracovania príbehu je spôsob jeho vyjadrenia, videnia sveta, chápanie danej situácie. Formu spracovania myšlienky ponecháva samotnému príbehu. Autor svoje poviedky zobrazuje zdanlivo jednoduchým sujetom s vykreslením postavy i skvelými témami. Tieto kratšie prozaické útvary má pekne vypointované, mestami až nečakane. Touto zbierkou empaticky reaguje na aktuálny spôsob života, na hodnotový rebríček, zákazy, zákony... Odovzdáva zo seba to, čo vidí okolo seba, ako to vníma a cíti. Sám v rozhovore povedal: „Zmena myslenia znamená aj zmenu hodnôt. Bohatý chudobného nepochopí. Túžba po mamone mení hodnoty jednotlivca aj spoločnosti. Zmeňte hodnoty, zmeníte myslenie človeka.“
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
Voľné pokračovanie debutu Pásla kone na betóne. Hlavnou témou poviedok sú konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta.
