Ondrej Miháľ Livres

Kniha „Od jari do jari v silbašskom chotári“ je šiestou v kolekcii zameranej na históriu a život kanadských Slovákov. Teraz sa jej autor Ondrej Miháľ nevenuje ich životu v Kanade, ale vracia sa do svojho rodiska, vojvodinského mestečka Silbaš, kde prežil prvých jedenásť rokov života. Kniha priamo nadväzuje na jeho predchádzajúcu knihu „Silbaš, dedina snov – Budúci rok ideme domov“, v ktorej sa v jednej časti zameral na miestne zvyky a tradície. V najnovšej knihe túto tému rozvíja komplexnejšie vychádzajúc z historických, ekonomických a politických súvislostí. V Silbaši ľudia žili podľa rytmu poľnohospodárskych prác, ktoré určovali, kedy sa musia plne venovať svojim povinnostiam, aby mali čo jesť a kedy majú voľný čas na zábavu. Dôležitú úlohu zohrávalo náboženstvo a cirkevné sviatky. Slováci v Silbaši boli predovšetkým evanjelického vyznania. Autor ponúka pohľad očami vlastných spomienok z detstva obohatený o autentické výpovede pamätníkov, ktorých celý život je spojený so Silbašom. Súčasťou knihy je aj výber pesničiek s notovým záznamom, ktoré mu spievala jeho mama a neskôr jej najlepšia priateľka z mladosti.

Kniha “Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine” je prvou časťou plánovanej dvojdielnej publikácie venovanej krásnej klasickej architektúre slovenských domov v tejto oblasti, ktorá sa postupne vytráca. Kniha s pevnou väzbou má 132 strán. V úvodnej kapitole autor vysvetľuje historický rámec zrodu tejto architektúry doplnený fotografiami. V druhej kapitola s názvom „Súčasný stav a neznáma budúcnosť slovenskej domov vo Vojvodine“ autor vyjadruje svoje názory o jej výhľadoch do budúcnosti. Ďalšiu a podstatnú časť knihy predstavujú fotografie ilustrujúce informácie poskytnuté v texte. Fotografie uvedené na 128 stranách pochádzajú z osemnástich vojvodinských miest so slovenským obyvateľstvom. Hoci táto kniha hovorí o stratách a konkrétne o kultúrnych stratách, je živým stvárnením spomienok a faktov, pričom hmatateľným a názorným spôsobom zachováva slovenské kultúrne dedičstvo vo Vojvodine, ktorému touto cestou vzdáva hold.

Kniha s názvom „Slovenský folklór v Kanade“ vyšla v roku 2012 ako štvrtá v kolekcii „Slováci v Kanade“. Na 168 stranách predstavuje tento aspekt života kanadských Slovákov od počiatkov v roku 1923 dodnes. Slovenský folklór v Kanade má bohatú minulosť , na začiatku bol folklórny Tatra Dancers, ktorý vznikol práve v rolku 1923 a postupne sa rozvinul tak, že vo vrcholnom období malo každé väčšie slovenské osídlenie v Kanade svoj vlastný folklórny súbor. Ľudové tance sú na pohľad krásne a keďže nekomunikujú prostredníctvom jazyka, dokázali pritiahnuť aj široké neslovenské publikum. Pestrofarebné bohato vyšívané kroje boli pri každom vystúpení pastvou pre oči. V knihe je predstavených celkovo 33 folklórnych súborov. Každému je venovaná osobitná kapitola obohatená fotografiami z vystúpení.

Je to piata kniha v kolekcii „Slováci v Kanade“, ktorá na 234 stranách ponúka bohatú paletu fotografií a osobný príbeh slovenskej rodiny prisťahovalcov do Kanady. Popisuje jej každodenný zápas o prežitie v novom domove, kde však jej členovia stále zachovávali svoje slovenské korene a väzby s príbuznými žijúcimi v bývalej Juhoslávii. Je to príbeh Miháľovcov, autorovej rodiny a zároveň popis strastiplnej cesty, ktorou musel on sám prejsť pri hľadaní nového života v Kanade. Kniha je rozdelená na tri veľké časti. Témou prvej je história Silbaša a vysťahovanie rodiny do Kanady v rokoch 1966 -67. V druhej autor predstavuje život v Silbaši pred odchodom. V počestných kapitolách popisuje spôsob života, zvyky a kultúru miestnych Slovákov. Záverečná časť je venovaná ťažkým začiatkom života v Kanade, emotívnym návštevám v rodnej domovine, neľahkému udržiavaniu kontaktov a vzťahov s príbuznými a priateľmi a finančnej pomoci, ktorú poskytovali prisťahovalci svojim blízkym žijúcim v Silbaši.

Druhá kniha v kolekcii „Slováci v Kanade“ nadväzujúca na knihu „Slováci v Kanade svojimi očami“ z roku 2003. Ako jej názov „Vojvodinskí Slováci v Kanade“ naznačuje, mapuje jednotlivé stránky života, kultúry a histórie Slovákov, ktorí prišli do Kanady z Vojvodiny, severnej oblasti Srbska. O vojvodinských Slovákoch sa hovorilo už vprvej knihe, ale až v tomto diele sú podrobnejšie predstavené ich osudy a boj o presadenie sa v novej vlasti, počínajúc rokom 1923, keď je zdokumentovaný príchod prvých z nich až do vydania knihy v roku 2005. Vydaniu knihy predchádzala rovnomenná výstava, ktorá mala v roku 2014 premiéru v srbskom meste Báčsky Petrovec a v putovnej verzii bola uvedená v početných slovenských mestách vo Vojvodine. Kniha rozvíja témy a myšlienky z výstavy v piatich veľkých kapitolách: História, Pracovná morálka, Náboženstvo, Spoločenský život a Spomienky v zrkadle čau. V poslednej kapitole sú uvedené rozhovory s dvadsiatimi Slovákmi o ich skúsenostiach zo života v Kanade.

Náboženstvo Slovákov prešlo v Kanade v priebehu 125 rokov , od počiatku až dodnes, veľmi tŕnistou cestou. Slovenské kostoly a farnosti roztrúsené od východného pobrežia k západnému pomaly miznú ako slzy z očí anjela . Roky plnili svoj účel, ale dnes ani ich strážni anjeli nemajú tú moc zabrániť asimilácii Slovákov, ktorí sa stávajúsúčasťou kanadskej spoločnosti komunikujúcej po anglicky alebo v menšej miere po francúzsky. Kniha Náboženský život Slovákov v Kanade v svojskom boji proti asimilácii faktograficky a bohato fotograficky zachytáva kus dejín kanadských Slovákov a tak vytŕha zo zabudnutia. Knihu vydal Slovenský kanadský inštitút v Toronte, vytlačila Neografia z Martina zo Slovenska a finančne ju podporil Ústav pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matica slovenská a sponzori. Písaná je dvojjazyčne: anglicky a slovensky a resumé je napísané po srbsky a francúzsky.