Story is told by a narrator who is a psychologist working in Indian country. What appears to be a consultation with a patient ends up being a meeting with his teacher, Tarrence. Tarrence proceeds to take the narrator into a dreamtime journey that melts the worldview held by the storyteller. The dream leads the narrator to a place in which the energy generated by ancient dreamers must be balanced. The lack of balance brought on by the power dreamers and their ceremony has resulted in the atomic bomb. New realms also give insights as to why the bomb was dropped on the Japanese. Throughout the story there are conflicts between western and aboriginal ways of knowing, the main protagonist being Carl, who is a psychiatrist.
Continuing the exploration from 'Buddha in Redface,' this book delves into humanity's potential to mitigate the destructive aspects of nuclear energy. It examines indigenous cosmology, presenting it as a framework for understanding quantum memory. Through this lens, the author proposes ceremonial methods aimed at restoring primordial harmony in our world, offering a unique perspective on the intersection of spirituality and science.
Vedomie je individuálne vnímanie, ktoré má každý človek o svojom okolí a o
sebe, vrátane myšlienok a pocitov. Táto individuálna skúsenosť je to, čo
nazývame realitou. Uvedomenie si reality je subjektívne a jedinečné pre
každého človeka. Moderná veda verí, že každý orgán v tele človeka vysiela
elektrické signály do mozgu, ktoré vytvárajú pocit pochopenia toho, čo
nazývame realitou, a všetko, čo vedomie zažíva, sa vytvára v mozgu. Existuje
mnoho vedeckých teórií o tom, ako vedomie funguje, hoci vedci nie sú si úplne
istí, čo je vedomie, ako funguje a kde presne sa v mozgu nachádza. Staroveké
civilizácie verili, že vedomie sa nenachádza v mozgu ani na inom fyzickom
mieste. Vedomie chápali ako elektromagnetické pole, ktoré uchováva informácie,
toto pole je bežne známe ako duša alebo duch človeka. Kvantová fyzika zistila
niekoľkými experimentami, že realita sa správa odlišne v závislosti od
pozorovateľa, pričom každé vedomie prežíva okolitý svet podľa svojej polohy a
toho, kam zameriava svoju pozornosť. Moderná veda používa vedeckú metódu,
ktorá je objektívnou metódou a nezohľadňuje dôležitosť pozorovateľa. Veda
nemôže pochopiť vedomie, pretože vedomie je subjektívne. Aby sme porozumeli
vedomiu, musia byť v rámci experimentov sledovaní aj pozorovatelia a ich
systémy viery. Eduardo Duran je inžinier a výskumník vedomia, ktorý cestoval
po svete a stretol ľudí, ktorí mu ukázali alternatívne chápanie vedomia
pomocou subjektívnej metódy. Otvorene povedal, že sa stretol a komunikoval s
nefyzickými bytosťami, ktoré mu poskytli informácie o vedomí a o tom, že sa
realita prejavuje individuálne. Nefyzické bytosti s ním zdieľali, že vedomie
je elektromagnetické pole, ktoré sa pohybuje vo vnútri ľudského tela, ale môže
byť umiestnené aj na iných miestach. Tieto bytosti boli v kontakte s ľuďmi už
od starovekých civilizácií, a preto ľudia v minulosti chápali vedomie ako dušu
alebo ducha. Eduardo zdieľa všetky nadobudnuté poznatky od nefyzických bytostí
o vedomí, chápaní reality, o tom ako ľudia v dávnych dobách získali tieto
informácie, prečo moderní archeológovia nerozumejú starovekým civilizáciám,
prečo je moderná veda obmedzená a prečo niektorí ľudia nechcú, aby bolo
vedomie úplne pochopené. Vysvetľuje všetko veľmi jednoduchým spôsobom a
opisuje, ako to aplikovať do nášho každodenného života.
