Tout a commencé quand Barthélemy Piéchut, maire de Clochemerle-en-Beaujolais, dévoila à Ernest Tafardel, l'instituteur, son projet :« Je veux faire construire un urinoir, Tafardel. Un urinoir ! s'écria l'instituteur, tout saisi, tant la chose aussitôt lui parut d'importance. Le maire se méprit sur le sens de l'exclamation : Enfin, dit-il, une pissotière ! »Cette vespasienne, destinée, bien plus peut-être, à confondre Mme la baronne Alphonsine de Courtebiche, le curé Ponosse, le notaire Girodot et les suppôts de la réaction, qu'à procurer un grand soulagement à la gent virile de Clochemerle, sera édifiée tout près de l'église où Justine Putet, aride demoiselle, exerce une surveillance étroite. Dès sa publication en 1934, Clochemerle, chronique rabelaisienne, a connu un énorme succès qui ne s'est jamais démenti. C'est maintenant un classique de la littérature comique.
Milan Vavro Livres






- Súrodenci Agnieszka, Artúr a malá Alinka prežijú skutočne neobyčajné prázdniny. Za záhadných okolností si nájdu nového kamaráta a spolu s ním v úprimnej snahe odhaliť zlodeja narobia veľa starostí sebe i svojim rodičom. A hoci vôbec neveria v duchov, zažijú aj riadny strach, keď sa na starom hrade presne o polnoci zjavia záhadné bytosti, odeté celé do bieleho ... I keď je to všetko trochu inak, ako si deti pôvodne predstavovali, napokon sa všetko skončí tak, ako treba. Zlodej je odhalený, poklad sa dostane do správnych rúk a naši hrdinovia istoiste nikdy nezabudnú na prázdniny, ktoré prežili pod stanmi na úpätí starého hradu. 
- Slovenskí autori s úsmevom o chorobách, zdraví a kadečom, čo s tým súvisí. 

