Ladislav Ťažký Livres

Román zachytáva obdobie Slovenského národného povstania a kolektivizácie. Dobu autor vníma cez konanie a cítenie postáv, neideologicky. V pasážach venovaných vojne prejdú osadou postupne partizáni, Nemci, Rusi i Rumuni. Nieto dobrých a zlých, víťazov a porazených, ani čiernych a bielych. Sú len tí, čo odchádzajú, a tí, čo ostávajú. Obyvatelia Perunovej Vsi prežijú vojnové zmätky, pretože vietor nevyvráti strom. Vždy ho však možno vykopať z pôdy, potom pri presadení uschne. Ťažký v majstrovsky vyrozprávanom príbehu vykresľuje takmer monumentálnu postavu Fedora Peruna, sedliaka vrasteného hlboko do pôdy - už i svojím menom symbolicky až do predkresťanských čias. Atmosféru deja podfarbuje citlivá práca so symbolmi (jeleň, alebo už spomenutá symbolika mena). V polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola knižka nielen literárnou, ale i spoločenskou udalosťou, pretože v protiklade k budovateľským románom ukazuje problémovosť kolektivizačného procesu. Dielo však podmanivosťou rozprávania, presvedčivosťou postáv a svojráznym symbolicko-poetickým videním sveta prerastá konkrétny literárnohistorický kontext a dokáže zaujať aj dnešných čitateľov.

Ostatná monografia o Čiernom Balogu vznikla v hektickej dobe normalizácie v roku 1975. Potrebu novej monografie vyvolali politické otrasy v poslednej dekáde 20. storočia, kedy sa zmenili nielen osudy mnohých národov, spoločenstiev, ale aj jednotlivých ľudí. Naše smerovanie najviac ovplyvnil zánik ZSSR a svetovej socialistickej sústavy, ale predovšetkým rozpad Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Autorský kolektív monografie si vytýčil náročný cieľ: podať ucelený obraz o balockej minulosti, ale aj zložitej súčasnosti, a pritom sa držať zásady: udalosti a zmeny nekomentovať, ale zobrazovať.

Pár týždňov pred prevratnými zmenami kultúrnopolitický cenzor označil dielo za literárne, ktoré nesmie vyjsť. Autor, prvý, kto pochopil cenzorovu rozhorčenosť, sa v knihe zaoberá postavou doktora Rybára, ktorý predstavuje spisovateľa. Cenzor v ňom spoznal paralelu k literárnej tvorbe a zákazu publikovania. V knihe sú skryté podobenstvá, ktoré odrážajú realitu prednovembrovej totality aj ponovembrovej "demokracie". Krajina, rieky a mestá majú svoje reálne prototypy, avšak sú zobrazené ako symboly. Tvorivý človek sa vždy ocitá v opozícii voči vládnucim silám, či už ide o totalitné režimy alebo mafistické skupiny. Autor sa pohráva s dobou a vlastným osudom, pričom dielo ponúka náročné čítanie, ktoré sa po objavení šifrovacieho kľúča mení na hru plnú emócií. Kniha je bohatá na myšlienky, fantáziu, filozofiu a erotiku, pričom moderným pohľadom na slovenskú spoločnosť odráža jej politiku. Vydavateľstvo SMENA sa rozhodlo zmeniť cenzorov rozsudok a ponúknuť dielo inteligentným čitateľom, aby oživili vlastnú fantáziu z reality, ktorú autor prežil.

Knižka drevorubačských a uhliarskych povestí Hosť majstra Čerta. Obsahuje poviedky Jánošíkova slza, Jánošíkov íver, Runa a novelu Hosť majstra Čerta.

Boľavé problémy súčasnosti sú tematickým okruhom knihy Smrť obchádza štadióny ,ktorú autor adresoval predovšetkým mládeži.

Dobrodružný román, ktorý rozpráva o Matejovi Medveďovi, o tom, čo zažije na strastiplnej ceste do vysnívanej Ameriky. O tom, či tam vôbec dojde, si už prečítate v tejto knižke...

V denníku Slovenská Republika vychádzal seriál o histórii slovenského národa Vykopaná pravda, ktorý sa stretol u čitateľov s mimoriadnym ohlasom. Čitatelia svoj záujem prejavovali v mnohých listoch, telefonátoch, besedách, či pri osobných rozhovoroch. Aj toto bolo dôvodom pre knižné vydanie seriálu. Autori sú si vedomí toho, že kniha nebude hotovou učebnicou dejepisu a slovenčiny, sú však presvedčení, že bude osožnou a vzácnou pomocníčkou našim pedagógom, a študentom spríjemní štúdium a priblíži našu dávnu minulosť.

Desiatnik Jozef Zvala bol jediný, ktorý prežil z vojakov, ktorí ušli zo zajatia, mnohí túžili za domovom, delilo ich len veľmi málo, iba Dunaj.