Elena Knopová Livres

What is contemporary European theatre like? In recent years, it has been sceptically believed that big personalities or grand themes have vanished. There is too much mediocrity and there are no personalities of the 20th century calibre who would have the power to move the theatre forward, to expand its forms and styles and to establish ingenious schools that would create new space for experimenting. And, above all, to shape a theatre responsive to the needs of our time. Modern theatre should also take an active part in a value-based discourse, bring up current themes that reverberate in unison with Man of our time, which is particularly complex and full of conflicts. Society needs such kind of theatre and we have it. The proceedings focuses on the analysis of values represented by contemporary drama and theatre in recent decades and their connection with the newly-conceived values of a society of the late 20th and early 21st centuries. The authors of the papers are trying to define the state of theatre and its capacity to express, through artistic means, the theme of Man and his or her role in modern society, to explore to what extent theatre can fulfil its mission, from social, ethical or philosophical points of view, to be the stage of the world and to mirror Man’s soul.

Deväťdesiate roky boli pre európske divadlo a drámu veľmi dynamickým obdobím: hrali sa hry s dovtedy nevídanou drsnou poetikou, ktoré dostali neskôr označenie in-yer-face divadlo a dráma. Najskôr bola reakciou na vpád americkej dramatiky podobného zamerania na britskú divadelnú scénu. Na Slovensku však zmena poetiky súčasnej drámy nepredstavuje len reakciu na nové politické, kultúrne a spoločenské usporiadanie, ktoré u nás nastalo zmenou politického režimu. Slovenská teatrologička podáva v prvej komplexnej analýze rôzne roviny fenoménu tohto divadla, nielen tvorivé prístupy dramatikov, skúma aj jej recepčný odraz.

Kolektívna monografia zachytáva pomerne široký záber spracovaných tém a javov, je tiež len príspevkom k jeho celistvejšiemu poznaniu. Metodologicky nahliada na domáci divadelný vývin v kontexte širších spoločenských pobytov. Divadlo predstavuje ako umenie aj inštitúciu, ktoré na spoločenské dianie citlivo reagovali, zanechávajúc správu o duchu a pocite doby. Mnohé z toho čo ponúka, je novým, dobovo nezaťaženým pohľadom na udalosti minulé, ale naznačuje aj ďalší vývin a smerovanie. Miloš Mistrík a Andrej Maťašík v úvodnej kapitole zachytávajú vývin súčasného slovenského divadla cez optiku kontinuitných a diskontinuitných procesov, ktoré v ňom prebiehali od konca 70. rokov 20. storočia. Elena Knopová nadviazala kapitolou venovanou činohernej dramaturgii a inscenáciám v kamenných divadlách po roku 2000. Charakterizuje zmenené funkcie divadelnej dramaturgie, vzťah dramaturgie k prekladu, slovenskej dráme, divákom. Podobne Michaela Mojžišová zachytáva v tretej kapitole vývin operného divadla na Slovensku po roku 2000. Nadežda Lindovská sa vo svojej kapitole venuje viacerým prejavom v súčasnom slovenskom divadle, ktoré smerujú k uplatňovaniu plurality a následne divadlu rôznych identít či diskurzov. Kapitola Miroslava Ballaya dopĺňa pohľad na nové tendencie uplatňujúce sa v slovenskom divadle, o činnosti kultúrnych centier ako platforiem pre nezávislé divadlo a tvorbu. Jednotlivé kapitoly monografie vznikali na základe niekoľkoročného výskumu ich autorov.