Básnická zbierka Moje ruky sú Láska je prvým zhrnutím celoživotného básnického zrenia autorky. Odzrkadľuje premeny lásky vo vzťahoch, kladie otázky i dáva odpovede. Táto zbierka je prvou časťou trilógie. [OZ]
O vzťahoch a nachádzaní samého seba v reflexívnej poézii moderne poňatej tvorby autorky.
V piatej zbierke poézie VIBRÁCIE NEBA autorka Dana Janebová už nerieši vzťahovú problematiku týkajúcu sa muža a ženy a ich lások a rozchodov, ale prichádza s novou témou, ktorá je zameraná na duchovnú oblasť každodenného života. Podsúva čitateľovi myšlienku, aby sa zaoberal s vierou v dobro a bezpodmienečnú lásku, ktorú nazývame aj „Boh“. V zbierke sú básne, ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty človeka a jeho bytia v hmotnom svete, jeho uvedomenia si životnej cesty a pochopenia samého seba v stvorení. Jednu časť zbierky tvoria aj modlitby, ktoré môžu bezprostredne vyvierať z hĺbky duše každého človeka. Dalo by sa povedať, že sú to také mantry, ktoré opakovaním sa môžu zvyšovať previbrovanie človeka na vyššiu duchovnú úroveň. To znamená konať dobro a lásku a vymedziť zlo a negativitu zo svojich životov. O tom sú Modlitby. Ďalšiu časť zbierky tvoria Posolstvá, ktoré vychádzajú z podvedomia človeka napojeného na informačnú sféru „matky Zeme“. Dana Janebová zbierkou poézie VIBRÁCIE NEBA prispela k významnému medzníku prechodu ľudstva z veku Rýb do veku Vodnára, v ktorom sa ľudstvo bude rozvíjať bez násilia, vojen a ľudskej nenávisti. Podstatou zbierky je aj uvedomenie si návratu k pravému učeniu Krista, ktoré by nemalo mať prostredníka vo svetových náboženstvách.
Dana Janebová (1953) už patrí k stáliciam slovenskej poézie. Za desaťročia svojej básnickej tvorby sa vyprofilovala na poetku, ktorá oslovuje čitateľa zrelým pohľadom na univerzálne posolstvá doby, múdrosťou a skúsenosťou. Jej poézia má v sebe niečo zo zraniteľnosti lúčnych kvetov, akoby vyrastala nezávisle na umeleckých prúdoch, je prirodzene živelná, svojská, nedotknutá poloamatérskym poučovaním tých, čo si o poézii myslia, že jej rozumejú. No hlavne je blízka každému, kto rozmýšľa o zmysle života, poslaní ženy, o láske, priateľstve a porozumení.
Hovorí sa, že tam, kde rinčia zbrane, múzy mlčia. Ak by sme hľadali dôvod, tak ho nájdeme v permanentnom strese a strachu z ďalších dní, kde jedinou prioritou je túžba prežiť. Sú však autori, ktorí tento dôvod vedia prekonať. Práve naopak, majú potrebu vysloviť tú nekonečnú a svojou podstatou najľudskejšiu túžbu: nech zbrane prestanú rinčať a múza opäť rozozvučí svoju lýru. Medzi takýchto autorov patrí aj Dana Janebová, poetka a prozaička. Autor je vtedy dobrý, ak nezapadá do schémy, predpísanej rôznymi literárnymi prúdmi, ale vie z nich vyrásť a vybočiť s tým, že nájde svoju vlastnú osobitosť a odlišnosť. V čom je teda osobitosť Dany Janebovej? Je to predovšetkým meditatívnosť jej básni, ktorá sa prejaví najmä pri zvukovom, hovorenom podaní, vtedy nadobúda rozmer modlitby. Druhou známkou jej osobitosti je filozofický podtón, ktorý nájdeme vo všetkých jej básňach. Napriek nemu však zostáva veľmi ženská, jej poézii nechýba vášeň ani erotično. Zuzana Kuglerová
