Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovora vôbec nič.
Bolo krátko po druhej svetovej vojne, mali vtedy asi desať rokov, no za sebou
skúsenosti, po akých žiadne z nich netúžilo. Vyrastali v strachu, denne na
vlastnej koži spoznávali zlo, čo prinášala vojna, ich detské duše boli
poznamenané traumatizujúcimi zážitkami z bombardovania, nejedno sa proti
svojej vôli stalo očitým svedkom bojov, mnohé dokonca prišli o svojich
blízkych. Zabudnúť na to všetko sa nedalo, no predsa sa tieto deti niekto
pokúsil aspoň na krátky čas priviesť na iné myšlienky. „Už počas bombardovania
Berlína v roku 1944 zorganizoval Švajčiarsky Červený kríž transport detí a z
ohrozeného mesta ich odviezol do Švajčiarska,“ vysvetľuje publicista Juraj
Alner. V alpskom štáte, ktorého sa vojnové operácie priamo nedotkli, poskytli
stovkám nemeckých detí útočisko a bezpečie dobrovoľnícke rodiny. „Nebola v tom
náklonnosť k jednej či druhej strane, Švajčiari pracovali na oboch stranách
frontu. Pomáhali tým, ktorí trpeli, a nedívali sa na to, v akej sú uniforme,
čo bol vlastne od začiatku zmysel práce Červeného kríža,“ dodáva. Ani nie rok
po vojne bol aj on jedným z detí, ktoré mali prísť vo Švajčiarsku na iné
myšlienky. V transporte, čo odišiel koncom marca 1946, bolo totiž aj 150 detí
zo Slovenska. JURAJ ALNER (1937) Počas existencie vojnového slovenského štátu
bol spolu s rodičmi chránený tzv. prezidentskou výnimkou. Po vypuknutí
Povstania sa museli ukrývať, útočisko im poskytli viaceré kresťanské rodiny na
strednom Slovensku. V šesťdesiatych rokoch pracoval ako redaktor denníka Ľud,
hneď na začiatku normalizácie ho však z redakcie ako protisocialistický živel
vylúčili. V novembri 1989 sa podieľal na činnosti Verejnosti proti násiliu a v
nasledujúcom roku obnovil vydávanie denníka Demokratickej strany Čas, ktorého
šéfredaktorom bol do roku 1991. Od začiatku deväťdesiatych rokov prednášal na
viacerých univerzitách v zahraničí. V rokoch 2002 – 2004 bol generálnym
tajomníkom Asociácie európskych novinárov, dnes je generálnym sekretárom
Paneurópskej únie na Slovensku.
Touto knižkou sa Juraj Alner zaraďuje do skupiny - nie veľmi početnej - tých, ktorí sa podujali priblížiť verejnosti židovské náboženstvo v slovenskom jazyku nie ako prekladateľ, ale ako spisovateľ píšuci vo svojej materčine.
Publikácia mapuje tématicky i názorovo pestré zmienky o Židoch v literárnych textoch uverejnených v 36 ročníkoch periodika Slovenské pohľady (1881-1916). Ich autormi sú rôzni slovenskí spisovatelia, publicisti a učenci prispievajúci do časopisu. Čitateľovi sa ponúka možnosť cez literárnu tvorbu nakuknúť do slovensko-židovského spolužitia a do myslenia ľudí na konci 19. a začiatku 20. storočia.
