Publikácia o vydavateľskom živote v osemnástom storočí. Interdisciplinárny kultúrno-historický prístup vedúci k zamysleniu sa o skutočnej, demytologizovanej úlohe typografickej kultúry v civilizácii.
Monografia ponúka tri relatívne autonómne štúdie, ktorých prienikovým bodom je vydavateľská iniciatíva a aktivita Mateja Bela, Jána Michala Landerera, a konkurenčné vzťahy vydavateľov. Celou "trilógiou" sa tiahnu otázky slobody prejavu, čitateľského potenciálu typografického média, presadzovania stereotypov a formovania "masových" žánrov.
Polyhistor, evanjelický teológ, pedagóg a geograf Matej Bel z Očovej (1684 -1749) „veľká ozdoba Uhorska“, patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam Európy. Monografia obohacuje históriu o výsek z tzv. empatických dejín. Skladá sa z dvoch častí. Na jednej strane predstavuje Bela ako vydavateľa vspleti vzťahov, do ktorých vstúpil ako vedec a organizátor vedeckého života. Odhaľuje zákulisie pôsobenia médií v období jeho života a stratégií jeho aktérov. Na druhej strane prináša preklad autentického textu sprítomňujúceho jeho myšlienky a úsilia. Zároveň vedie čitateľa k téme prekladu ako jazykovedného a kultúrno-historického javu. Kniha je prvým výstupom edície Pečate.
Revolučné desaťročie na konci 18. storočia umožňuje vnímať, ako sa šírili netolerované myšlienky v atmosfére represie a strachu, ktorá prišla po ére jozefínskej „slobody“. Autorka pracuje s predstavou utajených komunikačných sietí formujúcich sa ako kompenzácia zákazu a tlaku. Ukazuje, ako obdobie spoločenského a politického zlomuživilo presvedčenie o toxicite myšlienok, presvedčenie o spoločenskej nákaze prameniacej z textu. Takúto interpretáciu umožnil široký výskum rôznorodých prameňov – od cenzorských stanovísk cez súkromnú korešpondenciu po rukopisné pamflety. Nastavený uhol pohľadu stiera hranicu medzi minulým a prítomným a dostáva do popredia nadčasové mediálne javy, zreteľné na pozadí napätia v epoche, ktorá „zrodila občana“. Vyvoláva úvahy o tom, kde sú hranice slobody slova a aké myšlienky sú pre spoločnosť naozaj nebezpečné...
Nach dem Tode von Maria Theresia bestieg Josef II. den Thron und in der Donau- Monarchie brach ein Jahrzehnt großer Veränderungen an. Der Kaiser schuf Leibeigenschaft ab, führte das Toleranzpatent ein und das Deutsche als Amtssprache. Doch mit ihm kamen auch weitere radikale Wandlungen. Er löste Buchdruck und Buchhandel aus dem argen Druck der Zensur, jedoch nicht zur Erfüllung des Ideals als freier Meinungskundgabe, sondern um dem Buchmarkt einen Beitrag zur Besserung der ökonomischen Bilanz der Monarchie abzugewinnen. Zugleich wollte er im Sinne seiner aufklärerischen Überzeugung den Bürger durch die programmatische Verbreitung von Texten Über Reforminhalte und -bedeutung heranbilden. Manche Geschichtsabschnitte bieten die Möglichkeit, in deren Kulisse auch einige, an unsere Zeit erinnernde Erscheinungen grell wahrzunehmen: unsere Medien, unsere Autoren, unsere Blicke in Buchhandlungen. Der Josephinismus ist eben solch eine Ära, ein buntes Panorama an Erscheinungen und Gestalten, voller Paradoxe, erfüllt vom Reiz des Unerwünschten. Zur Erhellung der Funktion des bedeutsamsten Kommunikationsmediums der Neuzeit verhelfen uns Buchhändler, Drucker, Verleger, Schriftsteller, Pamphletisten und ihre Zensoren, zugleich führen sie zur Erwägung der Freiheit als Sozialfiktion - eines Produktes der Aufklärung. Das Buch entstand als Folge mehrjähriger Quellenforschung und knüpft frei an vorangegangene Werke der Autorin zur theresianischen Zensur und zum Verlegertum im 18. Jh. an, mit dem Anspruch, durch eine interdisziplinäre kulturhistorische Zugangsweise die Reflexion über die eigentliche, entmythologisierte und Monarchiegrenzen überschreitende Rolle der typografischen Kultur einzubringen.
Ján Michal Landerer (1726–1795), jeden z najvýznamnejších tlačiarov a nakladateľov 18. storočia, pôsobil v Bratislave, kde ako člen kníhtlačiarskej rodiny získal občianstvo. Bol ambiciózny, vytrvalý a kvalita jeho tlače bola priam bezkonkurenčná, na základe čoho sa z neho stal popredný tlačiar strednej Európy. Cesta ku každému veľkému úspechu je ale dláždená mnohými bojmi a úskaliami, ktorým sa nevyhol ani on sám. Nahliadnutie do práce tohto vydavateľa, podnikateľa a člena mestskej rady, ponúka viaceré pohľady na dobu, v ktorej nebolo jednoduché sa presadiť, zápasiť s cenzúrou, médiami a vtedajšou tlačiarenskou konkurenciou. Keď sa však ako čitatelia vydáme po jeho stopách, zistíme, že dejiny kníhtlačiarstva nie sú iba spleťou mien, dátumov a dôležitých sobášov vdov po tlačiaroch. Potvrdí nám, že čas je relatívny a kultúrne premeny spred vyše dvoch storočí, majú ešte stále veľké presahy do našej súčasnosti.