Novinárka Klára žije v cudzej krajine, kde si len ťažko zvyká. Keď vážne ochorie, rozhodne sa písať denník pre dcérku, lebo sa obáva, že jej svoj príbeh nebude môcť vyrozprávať osobne. Odhaľuje v ňom takmer všetko, čo ju v posledných mesiacoch stretlo. Píše o nádeji, ale aj depresii, sklamaniach a skutočnostiach, ktoré sa naplno prejavili až počas jej choroby. Lebo vtedy sa všetci, a najmä Klára, ukázali takí, akí naozaj sú. Klára sa často ocitá v beznádejných situáciách, ale napokon vždy stretne niekoho, kto jej ukáže smer. Niekedy úplne nevedomky, niekedy programovo. A tak sa jej choroba stáva nielen bremenom, ale aj cestou za sebapoznaním. Keď si Klára rozhodne osvojí tento prístup, zdá sa, že bremeno stráca svoju váhu.
Kľúč k minulosti je voľným pokračovaním románu Dobrá krajina (Ikar 2013). Zamotané osudy viacerých rodín v odlišných častiach sveta a odlišných režimoch sa pomaly rozpletajú. Deti pátrajú po rodičoch, snažia sa pochopiť ich rozhodnutia a voľby.
Poznanie pravdy o rodinnej histórii je bolestivé, ale má aj liečivý účinok a poskytuje šancu, že aspoň niektoré omyly a škody sa dajú napraviť. Iné sú, naopak, už nenapraviteľné, a hoci sa stali pred rokmi, stále sa vynárajú a mátajú.
Štyri kontinenty, tri silné, zranené a zraniteľné ženy, dve náboženstvá a jeden chlapec v ohrození. Dlhy a traumy z minulosti, tajnosti a polopravdy, rozbité rodiny a samota. Hľadanie dobrej krajiny, dobrých ľudí a dobra v ľuďoch. Túžba zachrániť dieťa a odčiniť vlastné zlyhania.
To všetko sa stretáva v príbehoch, ktoré sa začali vo Varšave v tridsiatych rokoch minulého storočia a vrcholia v dnešnom Izraeli a Spojených štátoch. Spája ich téma úteku pred zlom, hľadania miesta v novej krajine a to, ako sa to všetko dotýka tých slabších – detí a žien.
Tri ženy rôzneho veku, postavenia aj temperamentu – Miriam, Riva a Inbal – sa spoja, aby zachránili sudánskeho chlapca, ktorý utiekol pred vojnou a hrozí mu deportácia. Pri boji proti predsudkom a byrokracii o sebe a svojej minulosti odhalia viac, ako by chceli.
V tomto príbehu nie je žiadna pozitívna postava. Všetci klamú, podvádzajú, taja svoju minulosť, manipulujú, niektorí dokonca aj vraždia. Pre peniaze, politickú moc, nové územia, ale aj rasizmus, žiarlivosť, nenaplnenú lásku, fanatizmus, problematické detstvo a vlastnú nevyrovnanosť.
Tento príbeh sa odohráva v Izraeli v nedávnej minulosti, ale mohol by sa odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek.
Je to rozprávanie o ľuďoch, ktorí nerobia žiadne hrdinské činy, len chcú prežiť. Spúšťajú tak reťaz udalostí s fatálnymi dôsledkami a sami sa stávajú ich obeťami. Bojujú medzi sebou aj so svojimi démonmi, ale nevíťazí nikto. Zostáva len spálená zem. Doslova aj symbolicky.
To sa už fakt nevieme spolu rozprávať? A chodíš už s niekým? Ublížil ti
niekto? Kedy sa konečne normálne naješ? Dúfam, že sa neopiješ. A pozor na
drogy… Zase si na internete? Vypínam wifinu. Čo z teba, preboha bude? Ak ste
čo len raz v živote použili pri kontakte so svojím synom či dcérou jednu z
týchto viet, pravdepodobne máte doma dospievajúce dieťa, tínedžera, potomka v
puberte. Byť rodičom dospievajúceho dieťaťa môže byť niekedy ubíjajúce. Dobrou
správou je, že toto obdobie je jasne časovo ohraničené a raz sa skončí. Môžeme
ho pasívne pretrpieť, ale môžeme sa naň pripraviť a vnímať ho aj ako
vzrušujúce obdobie dozrievania, formovania, experimentovania a hľadania hraníc
- pričom toto hľadanie môže sprevádzať mlčanie aj agresivita, prehnaná
snaživosť aj apatia, sebapoškodzovanie, alkohol, drogy, úteky, depresie či
úzkosti. Súčasní dospievajúci sa ocitli vo svete, ktorý im sústavne pripomína,
že ich v budúcnosti nič dobré nečaká. Klimatická kríza, pandémia, vojna u
susedov, sociálna nerovnosť, nepredvídateľná umelá inteligencia a jej vplyv na
pracovný trh. Nečudo, že majú obavy, úzkosti až panické stavy, s ktorými sa
vyrovnávajú buď rebéliami alebo obracaním agresivity proti sebe. Na druhej
strane, dnešná doba tým šťastnejším z nich prináša nesmierne veľa podnetov,
možností, priestoru na to, aby objavovali, skúšali, padali a znovu stávali a
mohli byť sami sebou. Redaktorka Denníka N Jana Shemesh pri zostavovaní tejto
knihy vychádzala nielen z vlastných skúseností mamy dospievajúcej dcéry, ale
aj z príbehov mnohých ďalších rodičov a detí, ktoré doplnila rozhovormi s
odborníkmi (niektoré z nich boli publikované v Denníku N). Otázky v úvode
tohoto textu sú názvami kapitol, v ktorých sa venuje komunikácii, poruchám
príjmu potravy, násiliu vo vzťahoch, životu v online svete, budovaniu dôvery,
či odchodu detí z domu.
