Lea Jacobson est une traductrice et une enseignante de langues basée à Tokyo, s'appuyant sur sa formation académique en études de l'Asie de l'Est et en anglais.
The seemingly effortless integration of sound, movement, and editing in films of the late 1930s stands in vivid contrast to the awkwardness of the first talkies. This book analyzes this evolution via close examination of important prototypes of early sound filmmaking, as well as contemporary discussions of rhythm, tempo, and pacing.
Cez deň je Tokio typické rušné japonské veľkomesto, no v noci sa mení na „plávajúci svet“, ukio, kde muži hľadajú únik v baroch. Američanka Lea Jacobsonová, fascinovaná japonským jazykom a kultúrou, sa po príchode na ostrovy ťažko prispôsobovala prísne štruktúrovanej spoločnosti. Po vyhodení z materskej školy, kde učila angličtinu, sa zamestnala ako hosteska v nočnom klube na Ginze. Každý večer sa menila na bábiku, ktorej úlohou bolo lichotiť mužom, flirtovať a popíjať s nimi. Práca hostesky, inšpirovaná tradíciou gejše, Leu pohltila svojím falošným leskom. Počas večerov, keď sa musela pretvarovať, aby zapadla do tejto role, začala sa strácať v zradnej hre fantázií. Postupne si uvedomila, že uniknúť z tohto životného štýlu je takmer nemožné. Autorka ponúka pohľad na málo známu kultúru Japonska a autentický obraz bežného života v Tokiu, kde je úcta voči autoritám a blaho spoločnosti nad individuálnym prospechom. Tradične dominantní muži si nárokujú ilúziu dôležitosti v „plávajúcom svete“, kde aj obyčajnému úradníkovi padajú ženy k nohám – aj keď za poplatok. Ukio je pominuteľný ako krása kvetu, deštruktívny ako oheň a opojný ako alkohol.