Kniha je písaná formou „pragmatickej analýzy“, tento postup autor vysvetľuje v prvej kapitole. Je to vlastne aplikácia filozofie pragmatizmu na oblasť politickej a sociálnej analýzy. V praxi to znamená najmä toľko, že jednotlivé kapitoly práce pôsobia viac žurnalisticky a teda čitateľnejšie, ako to býva v prípade väčšiny odborných a vedeckých prác, vrátane predošlej knihy autora. Tematicky sa „Slovensko v neoliberalizme“ zameriava na viaceré dimenzie a otázky fungovania politického systému a ideológie neoliberalizmu na Slovensku i v širšom meradle, na geopolitiku stredoeurópskeho priestoru, problematiku „hybridnej vojny“, ale v rámci rozsahovo najväčšej kapitoly diskutuje aj otázky sexuálnej revolúcie a kontrarevolúcie. Text práce má celkovo desať kapitol, vrátane úvodu a záveru. Autor sa v nich pokúša o relatívne ucelený, aj keď nie celkom vyčerpávajúci obraz toho, čo to vlastne je neoliberalizmus vo svete i na Slovensku. Politicky, geopoliticky, sociologicky i kultúrne. Aktuálnosť knihy spočíva aj v tom, že viaceré z predpovedí a varovaní, ktoré sú obsiahnuté v jej texte, sa naplnili. Z vnútornej politiky spomeňme len rozpad strany Smer-SD. Z tej zahraničnej, vznik vojnového konfliktu v stredovýchodnej Európe, pred ktorým autor varuje na viacerých miestach tejto práce. Vlastne touto výstrahou sa jej text i končí. Žiaľ, štyri roky po jej napísaní, sa zmienená výstraha naplnila. Autor sa však neobmedzuje len na strohú artikuláciu rizika vzniku vojny, ale popisuje ho v širších politických, ba i kultúrnych súvislostiach. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo môže kniha „Slovensko v neoliberalizme“ povedať niečo aj dnes. Kniha je určená pre náročnejšieho čitateľa, ktorý sa už s problematikou stretol, no ľahším štýlom osloví aj bežného záujemcu o politiku, geopolitiku, ale aj kultúru súčasného spoločenského systému, nielen na Slovensku.
Karol Krpala Livres


Oficiálna línia – Obraz socializmu v epoche neoliberalizmu
- 432pages
- 16 heures de lecture
Cieľom tejto práce nie je obhájiť režim pred rokom 1989, a kritika tohto systému je oprávnená. Ak však oficiálna kritika slúži ako ideologický nástroj na interpretáciu politickej reality, treba ju odmietnuť a hodnotiť politické systémy realisticky. Kritický postoj k neoliberalizmu je rovnako oprávnený ako k (reálnemu) socializmu. Bez prekonania oficiálneho dogmatizmu pri interpretácii minulosti nebude možné prekonať dogmatizmus v súčasnosti. Minulosť a súčasnosť sú prepojené, a hodnotenie oboch v realistických kategóriách je nevyhnutné. Ani po roku 1989 sme sa nedostali do ideálneho stavu „slobody a demokracie“, ale len do ďalšieho sociálno-politického usporiadania, ktoré sa takto označuje. Problémy s tým spojené sú analogické tým z minulosti. Označovanie režimu ako „sloboda a demokracia“ nie je prekvapujúce; všetky politické režimy po prvej svetovej vojne, okrem rokov 1939 – 1945, sa oficiálne nazývali „demokraciami“. Z pohľadu systémovej teórie žiadny politický systém nie je totožný s ideálom demokracie. Je normatívne, či ho označíme ako diktatúru alebo proklamovanú demokraciu. Každý systém je možné nahradiť (podstatne) demokratickejším, a to pod heslami, ktoré sa používali pri systémových zmenách v rokoch 1918, 1948 a 1989.