Pero Le Kvet Livres

Chlapec s očami ako hviezdy nemá meno. V celej knihe veľa o sebe neprezradí, vlastne takmer nič. Nikto netuší odkiaľ prišiel, ani kam má namierené. Je to však zvedavý chlapec, ktorý rád kladie otázky. Putuje krajinou, ktorá je rovnako záhadná ako on sám. Ocitol sa v nej vďaka pestrofarebnému motýľovi, ktorý sa stane jeho spoločníkom a sprevádza ho na ceste plnej prekvapení a nečakaných stretnutí. V tejto knihe majú malí čitatelia možnosť zoznámiť sa s niektorými hrdinami slovenských rozprávok, na ktorých si ich rodičia a starí rodičia budú určite ešte pamätať.

Útla zbierka krátkych poviedok inšpirovaných snami z pera slávneho patafyzika Pera Le Kveta. Kniha je ilustrovaná vlastnými kolážami autora.

Obrazobásne a básňoobrazy patafyzika Pero le Kveta vám spôsobia žiarivý pocit, že máte v hlave žiarovku, ktorá sa rozsvieti. Aj spolu s ilustráciami autora je kniha výnimočnou zbierkou skutočných, obyčajných, a pritom dych vyrážajúcich básní.

Pět význačných patafysiků a jejich dílo ve světle Vědy Věd. Alfred Jarry – Boris Vian – Raymond Queneau – Jean Dubuffet – Marcel Duchamp

Pero Le Kvet a Remi Kloos sa rozhodli ísť s fajčiarskou kožou na trh a preto napísali knihu MINULE, KEĎ SOM (VÝNIMOČNE) FAJČIL... Nenapísali ju preto, aby propagovali fajčenie. Nenapísali ju ani preto, aby bojovali proti fajčeniu. Napísali ju preto, aby sa podelili o svoje myšlienky, postrehy, úvahy, sny, nápady a príbehy... Fajčiarske poviedky sú absurdné, bizarné, bláznivé, vtipné i paradoxné... Juraj Kušnierik o nej napísal: "Remiho a Perova čierno-biela knižka nie je žiadna veľká literatúra, ani prameň múdrosti. Ba ani žiadne drobnosti majstrov to nie sú. Napriek tomu je radosť ju čítať: človek sa zasmeje, niekedy až zamyslí, a potom má silné nutkanie čítať tieto patafyzické úvahy hocikomu, kto je práve nablízku. A (výnimočne) si pri tom zapáliť cigaretu."

Další překladový titul edice Via pataphysica přináší výběr 89 krátkých glos, které napadají autory při (výjimečném) kouření. Je to vlastně knížka dvou autorů s dvěma prology a s dvěma epilogy, kterou nenapsali proto, aby bojovali proti kouření, ale ani proto, aby kouření propagovali.

Fenomenálna knižka Remi Kloosa a Pero Le Kveta s názvom Minule, keď som (výnimočne) fajčil, sa predsa len dočkala pokračovania. A to aj napriek tomu, že autori o pokračovaní vôbec neuvažovali. Nemohli sa však ubrániť lavíne nových myšlienok, úvah, postrehov, snov, nápadov a príbehov. Jednoducho ich museli zaznamenať a podeliť sa o ne.

Túto otázku si položíme vo svojom živote veľakrát, pretože málokedy sa všetko skončí tak, ako by sme si želali. Sú ľudia (šťastlivci), ktorí si ju nemusia klásť príliš často. Sú však aj ľudia (smoliari), ktorí si ju kladú takmer každý deň. A práve s týmito ľuďmi (čo si ju kladú takmer každý deň) sa môžete zoznámiť v tragikomických poviedkach Remi Kloosa, Pero Le Kveta a Sinišu Novaca. Ak patríte medzi ľudí, ktorí si túto otázku nekladú príliš často, zistíte, že pri čítaní tejto knihy sa to zmení, pretože takmer každá poviedka vás prinúti položiť si práve túto otázku.

Prvá slovenská "fajčiarska antológia", 31 poviedok o fajčení od známych slovenských autorov, vrátane štyroch zahraničných. Autori: Peter Krištúfek Daša Čejková Uršuľa Kovalyk Balla Michal Hlatký Marián Grupač Juraj Raýman Katarína Tholtová Bene Aladár Hrča Agda Bavi Pain Tony Gaal Eman Erdélyi Siniša Novac Michal Habaj Peter Karpinský Radoslav Tomáš Marek Mittaš Pavel Sybila Pavel "Hirax" Baričák Maroš M. Bančej Barbara B. Pribylincová Daniel Ryba Veronika Šikulová Pero Le Kvet Vittore de Luca Remi Kloos Laco Kerata Jurij Kuvaldin Maroš Hečko Erik Binder

Hovorí sa, že najlepšie príbehy píše život samotný. Dôkazom toho je neuveriteľné množstvo kníh a scenárov, ktoré vznikli na základe skutočných udalostí. Určite si práve teraz dokážete spomenúť aspoň na tri knihy a na tri filmy, ktoré by nevznikli, keby ich nebol napísal alebo zrežíroval život samotný. A nepochybujem o tom, že sa vám páčili, pretože život je ten najlepší autor. Napriek tomu som sa jedného dňa rozhodol začať písať príbehy, ktoré by boli rovnako dobré, ako keby ich napísal život samotný...... Písal som ich sporadicky niekoľko rokov najmä pre svoje potešenie a občas som niektoré uverejnil v rôznych časopisoch. Po nejakom čase som si všimol, že život začal moje vymyslené príbehy napodobňovať. V rôznych kútoch sveta sa totiž zrazu začali odohrávať „moje príbehy“. Dosť ma to prekvapilo. Napriek tomu som v písaní neprestal. A život neprestal v ich napodobňovaní. Sami sa o tom napokon môžete presvedčiť, ak si prečítate túto knižku. Mnohé príbehy vám budú zrejme povedomé. Buď ste už o nich počuli, alebo ich zažil niekto, koho poznáte. Ak ste niektorý z príbehov nebodaj zažili na vlastnej koži, nehnevajte sa za to na mňa. Všetkému je predsa na vine život. To on píše najlepšie príbehy.