Ivan Thurzo Livres
- Jeden z poverených
 - Nebojsa
 - Prítomný
 - Ten Pravý
 - Utekaj
 




Rozpomienky: V Slovenskej národnej rade
- 112pages
 - 4 heures de lecture
 
Rozpomienky Ivana Thurzu sú významným svedectvom doby z pera žurnalistu a literáta, ktorý sa aktívne zúčastňoval na politickom a spoločenskom dianí, a dopĺňajú historickú pamäť národa o zaujímavé údaje. Memoáre sa začínajú jeseňou 1918, keď autor nastupuje do kancelárie Slovenskej národnej rady, a venujú sa nasledujúcim udalostiam. Jednotlivé informácie Thurzo podáva ucelene a – ak je to potrebné – novinársky precízne načiera aj hlboko do minulosti, aby riešený problém detailne sprostredkoval čitateľovi. Takto pre budúce generácie z pohľadu priameho svedka zaznamenáva významné fakty, ako aj podrobnosti, ktoré obohacujú spoločenské poznanie. Ide o pútavé dielo vypovedajúce o období emancipácie slovenského národa po rozpade Rakúsko-Uhorska, o ktorom súčasné generácie už nemajú bližšiu predstavu.
Slovenský Perikles
- 248pages
 - 9 heures de lecture
 
Sprístupňovanie dosiaľ nevydaných prameňov by malo byť jednou z nezastupiteľných úloh každej vyspelej historiografie. Dielo Ivana Thurzu Slovenský Perikles malo veľmi spletitý osud. Vydanie tejto monografie bolo pripravované k šesťdesiatke vtedajšieho československého premiéra Milana Hodžu. Rýchly tok dejín - predovšetkým horúca jeseň roku 1938 - však spôsobil, že hoci bola už kniha vysádzaná, jej tlač zastavili, a tak sa nikdy nedostala k čitateľovi. V Thurzovej časti predkladanej knihy jej autor mapuje život a dielo M. Hodžu od narodenia, cez obdobie štúdií ( Šopron, Sibíň, Budapešť - právo, ďalej Kluž a znovu Budapešť - filozofia), až do začiatkov jeho publicistickej a politickej angažovanosti. Kniha v prvej časti končí Hodžovým poslaneckým pôsobením v Uhorskom sneme, kam ho - ako jedného z mála Slovákov - zvolili dolnozemskí Slováci v kulpínskom okrese v roku 1905. Pre väčšiu čitateľskú atraktívnosť je pôvodný text doplnený druhou časťou z pera historičky Aleny Bártlovej, ktorá sa životom a dielom M. Hodžu dlhodobo zaoberá. Podujala sa teda zmapovať ďalšiu časť pôsobenia nášho významného štátnika, a to až do jeho úmrtia v roku 1944.