Eva Kowalská Livres

Sociálny, kultúrny a politický rozmer konfesionálneho exilu Uhorska v 17. storočí Monografia E. Kowalskej predstavuje objavný pohľad na fenomén exilu v Uhorsku v období raného novoveku. Príbeh exulantov z Uhorska, obetí náboženského prenasledovania v dobe vypätej, násilne uskutočňovanej rekatolizácie (cca 1670 - 1681), opakoval mnohé z toho, ako vládna panovnícka moc postupovala proti protestantom (resp. ”heretikom„) v iných európskych krajinách. Násilné formy rekatolizácie, namierené proti celému spoločenstvu, boli účinné najmä vo vzťahu k jeho elite: duchovným a učiteľom. Ich násilné vytrhnutie z cirkevných zborov radikálne zmenilo nielen osudy ich samých či ich rodín, ale celého konfesijného spoločenstva. Procesy analyzované v tejto knihe ukazujú, že najmä v posledných dvoch (jeseň 1673 a jar 1674) nešlo o hľadanie individuálneho podielu na protizákonnom konaní (príprava rebélie, paktovanie s rebelmi a Osmanmi, dehonestovanie katolíckeho náboženstva a jeho symbolov) a adresné konanie proti jednotlivým previnilcom, ale o uplatnenie princípu kolektívnej viny. Kolektívne sa aj uvaľovali tresty, medzi ktorými bol exil najčastejšie akceptovanou formou.

Publikácia vychádza ako prejav uznania a úcty Ľ. Liptákovi, DrSc. pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Osobitne poukazuje na jeho plodné pôsobenie v Historickom ústave SAV.

Nie je jednoduché výstižne zrekonštruovať životnú púť takej výnimočnej osobnosti druhej polovice 18. storočia, akou bol Jozef Hajnóczy, modranský rodák pochádzajúci z rodiny univerzitne vzdelaného evanjelického pedagóga a kňaza Samuela Hajnócziho. Interpretácia jeho životného príbehu, tak ako ju podávajú autori tejto knihy, je založená na svedectvách dobových dokumentov, na zhrnutí poznatkov získaných jeho početnými životopiscami, ale tiež na nových, ešte nepublikovaných objavoch, získaných ich vlastným bádaním počas práce na tejto knižke.

Predložená analýza si nenárokuje byť vyčerpávajúcim obrazom dobových pomerov, o to menej prehľadom dejín najpočetnejšej protestantskej cirkvi na Slovensku, evanjelickej a. v. cirkvi. Jej vnútorný vývoj, t. j. otázky teológie či liturgie, sú doménou špeciálne cirkevných historikov a už boli napokon aj čiastočne monograficky spracované. Práca si nekládla za cieľ ani predstaviť cirkev prostredníctvom jej jednotlivých organizačných jednotiek v podobe dejín dištriktov, seniorátov – tento aspekt bol napokon tiež predmetom viacerých starších prác. Autorkiným cieľom bolo skôr podať prehľad niektorých, podľa jej mienky závažných aspektov vývoja, ktorý sa formoval práve s ohľadom alebo v dôsledku presadzovania záujmov štátu. Evanjelická a. v. cirkev bola konfrontovaná s procesom zmien, ktoré nasmerovali celú spoločnosť na cestu modernizácie, aj keď zatiaľ len v rovine jej spoločenských elít. To však neznamená, že by sa prejavy zmien týkali len „štruktúr“. Za dôležité považovala upozorniť na sféru „prežívania skutočnosti“ ľuďmi, ktorých sa proces rekatolizácie alebo naopak obnovovania ich cirkevného života priamo dotýkal. Fungovanie akejkoľvek cirkvi je totiž nemysliteľné bez spoločenského kontextu a ohľadu na jej radových príslušníkov.