Marián Zouhar Livres

Zborník článkov pripravených a vydaných v tejto publikácii na počesť jubilea jedného z najznámejších slovenských filozofov, Pavla Cmoreja. Články sa dotýkajú tém, na ktorých tento filozof veľmi produktívne pracoval a stále pracuje, z oblasti analytickej filozofie, filozofie jazyka, filozofickej logiky, sémantiky, analýzy prirodzeného jazyka atď. Autormi sú známi filozofi a logici v spomínaných oblastiach, ako je Peter Pagin, Bjorn Jespersen, Marie Duží, Pavel Materna, Marián Zouhar, Jaroslav Peregrin, Petr Koťátko a ďalší.

Argumentácia je dôležitá súčasť medziľudských interakcií. Stretávame sa s ňou v bežných rozhovoroch, v článkoch uverejnených na internete a v médiách, v politických debatách, ale aj v odborných diskusiách. Monografia prezentuje argumentáciu ako činnosť, ktorej primárnym cieľom je uvádzať dôvody v prospech pravdivosti informácií, no spravidla sa používa na ďalšie ciele. Zaoberá sa štruktúrou argumentov, ich rekonštrukciou a hodnotením, rozlíšeniu rôznych druhov argumentov a podmienok ich korektného používania. Osobitná pozornosť sa venuje chybám v argumentácii a zámernému zavádzajúcemu používaniu argumentov. Problematika argumentácie a argumentov je interdisciplinárnou oblasťou siahajúcou od teórie argumentácie a logiky po psychológiu a sociálnu antropológiu. Kniha akcentuje najmä perspektívu teórie argumentácie, no poukazuje aj na presahy do iných oblastí. Objasňovanie teoretických aspektov argumentácie sa v nej dopĺňa analýzou množstva príkladov reálnych argumentov.

Logika sa zaoberá metódami, ktorých pomocou možno odlíšiť platné a neplatné argumenty. Vytvára a študuje formálne jazyky, do ktorých sa dajú argumenty z prirodzených jazykov "preložiť", aby sa zvýraznili tie aspekty, ktoré sú relevantné pre platnosť, resp. neplatnosť argumentov. Kniha Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory približuje najdôležitejšie logické systémy práve ako teórie určitých výrazov, ktoré sa uplatňujú v argumentoch. S týmto cieľom sa preberá výroková a predikátová logika (prvého rádu) a vysvetľujú sa základy niektorých tzv. neklasických logík - konkrétne aletickej, epistemickej a deontickej logiky. Cieľovou skupinou, pre ktorú táto učebnica vznikla, sú predovšetkým študenti a záujemcovia o spoločenskovedné a humanitné disciplíny. Formálny výklad jednotlivých logických systémov sa preto dopĺňa neformálnym vysvetlením základných ideí a aplikáciou aparátu daného logického systému na relevantné oblasti prirodzených jazykov.

Slovník metodologických pojmov mapuje základný „pojmový terén“, s ktorým sa stretáme vtedy, keď opisujeme, analyzujeme, interpretujeme či hodnotíme prípravu, priebeh i výsledky nejakej vedeckej práce. Výber jednotlivých hesiel vychádza z úsilia pokryť viaceré zložky konceptuálnej i empirickej práce vo vedeckom výskume. Zároveň odráža témy, ktorým sa autori tejto práce v ostatnom období venovali, a ktoré považujú za metodologicky zaujímavé. Niektoré heslá sa týkajú tém, ktoré sú dodnes kontroverzné (napríklad analógia, induktívne usudzovanie, potvrdenie či zákony prírody). Iné heslá však reprezentujú štandardné pojmy a kategórie, ktorých úzus je už dnes viac-menej ustálený (napríklad abstrakcia či hypotéza).

Kniha sa venuje sémantickej analýze kvantifikačných výrazov z prirodzeného jazyka. Je dostatočne známe, že predikátová logika nestačí na korektné zachytenie logickej formy výrokov s kvantifikačnými výrazmi z prirodzeného jazyka ani na adekvátnejšiu explikáciu ich sémantického obsahu. Približne od polovice 20. storočia preto možno zaznamenať pokusy o formuláciu teórie kvantifikácie, ktorá by nebola založená na predikátovej logike. Výsledkom je koncepcia tzv. zovšeobecnených kvantifikátorov, ktorú predstavuje aj táto kniha.