This is not a book about Chernobyl, but about the world it has left us. Alexievich spent three years interviewing dozens of survivors, victims and witnesses. This is their testimony, their voices, and they are unforgettable
From 1979 to 1989 Soviet troops engaged in a devastating war in Afghanistan that claimed thousands of casualties on both sides. While the Soviet Union talked about a 'peace-keeping' mission, the dead were shipped back in sealed zinc coffins. Boys in Zinc presents the honest testimonies of soldiers, doctors and nurses, mothers, wives and siblings who describe the lasting effects of war. Weaving together their stories, Svetlana Alexievich shows us the truth of the Soviet-Afghan conflict- the killing and the beauty of small everyday moments, the shame of returning veterans, the worries of all those left behind. When it was first published in the USSR in 1991, Boys in Zinc sparked huge controversy because of its unflinching, harrowing insight into the realities of war.
The Unwomanly Face of War is Svetlana Alexievich's collection of stories from Soviet women who lived through the Second World War: on the front lines, on the home front, and in occupied territories. As Alexievich gives voice to women who are absent from official narratives - captains, sergeants, nurses, snipers, pilots - she shows us a new version of the war we're so familiar with, creating an extraordinary alternative history from their private stories. Published in 1985 in Russia and now available in English for the first time, The Unwomanly Face of War was Alexievich's first book and a huge bestseller in the Soviet Union, establishing her as a brilliantly revolutionary writer.
SECOND-HAND TIME is the latest work from Svetlana Alexievich, winner of the 2015 Nobel Prize in Literature. In this book she creates a singular, polyphonic literary form by bringing together the voices of dozens of witnesses to the collapse of the USSR in a brilliant, poignant and unique portrait of post-Soviet society.
"La Segunda Guerra Mundial dejó casi trece millones de niños muertos y, en 1945, solo en Bielorrusia, vivían en los orfanatos unos veintisiete mil huérfanos, resultado de la devastación producida por la guerra en ese país. A finales de los años ochenta la Premio Nobel entrevistó a aquellos huérfanos y estos testimonios componen un impactante relato de una de las mayores tragedias de la historia. Esta obra maestra constituye un retrato personal y profundamente conmovedor del conflicto en Bielorrusia, una historia en la que la propia autora no interviene más allá del prólogo: son sus protagonistas los que hablan y conforman con sus palabras una especie de memoria coral original, auténtica y fascinante de la guerra."--Goodreads.com.
Svetlana Alexijevič vo svojej knižnej sade skúma hlboké psychologické a sociálne aspekty života v postsovietskom priestore. Prvá časť sa zameriava na osudy mladých mužov, ktorí sa ocitli v zložitých podmienkach a museli čeliť výzvam, ktoré im priniesol život v období transformácie. Autorka prostredníctvom rozhovorov a osobných príbehov zachytáva ich vnútorné boje, túžby a sklamania. Druhá časť sa zaoberá témou vojny a jej dopadom na ženy, pričom analyzuje, ako vojna mení identitu a každodenný život. Alexijevič sa sústreďuje na hlasy žien, ktoré prežili vojnové hrôzy, a odhaľuje ich silu a odolnosť v ťažkých časoch. Tretia časť skúma koniec ideológie a transformáciu spoločnosti, pričom sa zaoberá otázkami identity, pamäti a osobného prežitia v kontexte historických zmien. Kniha je prepletená osobnými svedectvami, ktoré odrážajú komplexnosť a mnohovrstevnosť ľudskej existencie v turbulentných obdobiach. Celkový tón diela je introspektívny a kritický, pričom sa snaží preniknúť do psychológie jednotlivca a jeho vzťahu k širšiemu spoločenskému kontextu.
