Angela Nanetti est une auteure italienne dont les œuvres se caractérisent par une profonde compréhension de l'âme enfantine. Ses histoires explorent souvent les thèmes de la famille, de la mémoire et du pouvoir de l'imagination. Nanetti aborde l'écriture avec un sens aigu du détail et un langage poétique qui résonne auprès des lecteurs de tous âges. Sa capacité à capturer l'essence de l'enfance et la complexité des relations humaines en fait une conteuse exceptionnelle.
When I was four, I had four grandparents, two city grandparents and two country grandparents. Thus begins this book, narrating about an extraordinary grandfather and a cherry tree, the Alfonsina goose and her husband Oreste, grandma Teodolinda and her soft things; and also about a grandchild`s memory of his crazy grandpa who climbed trees and who made him happy so many times.
Quando eu tinha quatro anos, tinha quatro avós, dois avós na cidade e dois avós no campo... Assim Toninho começa a contar suas lembranças de infância.. A figura central dessa história é seu avô extraordinário que mora no campo. Ele sobe nas árvores como ninguém, tem a companhia de uma gansa e adora a cerejeira Feliz. Um dia a prefeitura decide derrubar a cerejeira para construir uma estrada. Toninho e o avô fazem de tudo para protegê-la. Mas o velhinho já está muito cansado... Será que Toninho vai conseguir salvar Feliz?
Ďaleko od ľudí, uprostred tajomnej prírody s tušenými duchmi a škriatkami vyrastá Arno s malým bratom. Ich krásna mama ich vychováva sama. Sú im vzácne teplé koláčiky pána Lorenza, ale najvzácnejšie sú listy, ktoré Arnovi píše jeho vzdialený, nepoznaný otec – smelý muž, čo zvláda snežné cesty medzi vlkmi a medveďmi... Tak sa mu o ňom sníva... Arno vie, že otec sa vráti, keď sa nad dedinou ukáže kométa... Ktovie či by vydržal tak dlho čakať, keby nestretol zvláštneho človeka, ktorý mu povedal: „Nie sme to my, kto opúšťa svoje sny, sny opúšťajú nás. Ale bez svojich snov sa nezaobídeme...“ Ďalšie majstrovské dielo úspešnej talianskej spisovateľky, ktorej knihy sa prekladajú do dvadsiatich jazykov, je fascinujúcim rozprávaním o ťažkom živote, hľadaní ľudského šťastia a dozrievaní chlapca na muža. Kniha určená deťom, jej kvality sú však podnetom na zamyslenie pre každého...
Jedenásťročný Albert sa zložito vyrovnáva so svojimi osobitosťami, s čudným menom, i s peripetiami začínajúceho dospievania ...
Voi capite che mettere nome Adalberto a uno che entra due volte in una manica ed è giallo come una carota è una grossa responsabilità: e se resta davvero di questo calibro, come farà a portare un nome così impegnativo? Io credo che per questo hanno incominciato a misurarmi e a pesarmi tutti i momenti, e a festeggiare ogni centimetro e ogni etto in più. Il libro racconta, in prima persona, con un tono che sta tra l'intimistico e l'ironico, un anno di vita di Adalberto, un ragazzino undicenne alle prese con i problemi della crescita. Pubblicato per la prima volta nel 1984, Le memorie di Adalberto è stato il libro d'esordio di Angela Nanetti, ha ricevuto importanti riconoscimenti ed è stato tradotto in Portogallo, Spagna, Francia, Albania, Serbia, Ungheria. Romanzo di formazione, alla sua uscita fu salutato come un segnale preciso e inequivocabile di rinnovamento della letteratura per ragazzi in Italia. Angela Nanetti è un'autrice molto amata anche dal mondo scolastico perché abbina una grande profondità di analisi (anche nel caso di Adalberto, apparentemente più scanzonato) al gusto per la parola e la scrittura.
Poviedka známej talianskej spisovateľky pre deti a mládež, nositeľky ceny Najlepší spisovateľ roka 2003, Andersenovej ceny Detský svet (Adalbertov denník, 1985; Túlavé psy, 2000) a iných významných ocenení. Netradičný príbeh vhodný pre deti od 13 rokov jednoduchým, pútavým a nenásilným, spôsobom hovorí o tom, ako malá Agátka vníma násilie, s ktorým sa stretáva doma i v svojom okolí a prekonáva ho vďaka svojej obrazotvornosti, ale aj priateľom; líške, bábike a kocúrovi.
