Lucia Benediková Livres

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Malé zmeny klimatických podmienok mohli fatálne zasiahnuť spoločnosti na rôznych kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci skúmali, ako klíma formovala naše a svetové dejiny. Často bola určujúcim faktorom pre kolaps civilizácií. Mnohé spoločnosti sa snažili chrániť pred prírodnými vplyvmi budovaním priehrad, presunom na vidiek alebo prosbami k bohom. Obyvatelia Južnej Ameriky obetovali životy svojich blízkych v obave pred dažďom. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu a ovplyvnila zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli prispieť aj k zániku Veľkej Moravy. Na druhej strane priaznivé podmienky podporovali rozvoj ríš ako Čína, Rímska ríša či Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme osídlili Vikingovia Grónsko a doplavili sa do Ameriky. Migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta a krížové výpravy boli tiež ovplyvnené prírodnými faktormi. Klimatické podmienky podporovali rozmach stredovekej Číny, ale vlhké obdobie v Strednej Ázii mohlo priniesť pandémiu do Európy a Afriky. Zánik mayských mestských štátov a hladomory v moderných dejinách sú tiež spojené s klimatickými zmenami. Erupcia sopky Tambora spôsobila významné klimatické anomálie, a výkyvy klímy prispeli k pandémii španielskej chrípky a Arabskému jaru. Aj malé zmeny klímy mali zásadný vplyv na interakcie medzi ľudskými spoločenstvami.

Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete. Výrazne zasiahli v prospech moderných ľudí v ich strete s neandertálcami. Neznáme choroby nielenže prispeli k pádu Rímskej ríše, ale mor zabránil i jej opätovnému zjednoteniu. V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách neslávne známa čierna smrť, pravdepodobne najdesivejšia a najtragickejšia pandémia v dejinách. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj. Vojenské konflikty novovekého sveta významne napomohli šíreniu škvrnitého týfusu či cholery. Choroby sa stali „biologickými zbraňami“ Európanov pri kolonizácii Ameriky. Veľké množstvo jej pôvodných obyvateľov mali na svedomí pravé kiahne. Dokonca aj Napoleon sa musel skloniť pred silou bubonického moru či škvrnitého týfusu, ktoré masovo kántrili jeho vojakov. O nepoučiteľnosti ľudstva z vlastných dejín svedčia smrtiace vlny rôznych druhov chrípky, ktoré sprevádzali celé 20. storočie. Kniha ponúka texty renomovaných archeológov a historikov, sumarizujúce epidemické i pandemické nákazy, ktoré už ľudstvo dokázalo prekonať.

Monografia je dielom troch autorov Jany Katkinovej, Vojtecha Budinského-Kričku (pôvodným menom Vojtech Budaváry, v texte sa uvádza posledná podoba mena používaná za jeho života, ktorou signoval aj poslednú nálezovú správu k Ilave z roku 1986) a L. Benedikovej, ku konečnej podobe diela prispel staťou i Milan Horňák. V jednotlivých kapitolách bolo nevyhnutné uviesť autorské podiely konkrétnych bádateľov - so zreteľom na dlhý čas, ktorý na jednej strane uplynul od samotného výskumu pohrebiska do začatia jeho vedeckého spracovania (1930/1932 - 2000), a na druhej strane od rozpracovania témy po jej ukončenie (2000/2004-2016). Pri finalizácii práce v podobe, ako je predkladaná verejnosti, bolo rovnako potrebné zohľadniť skutočnosť, že osoby, ktoré sa na realizácii publikácie podieľali, nemohli navzájom vôbec alebo dostatočne a cielene komunikovať. Cieľom práce je spracovanie materiálov zo staršieho výskumu pohrebiska v Ilave, Porubskej doline, ktorý v rokoch 1929 - 1930 a 1932 realizoval V. Budaváry.