Peter Gažík Livres

Ako vyplýva zo samostného názvu, práca sa zaoberá dejinami kresťanstva, resp. cirkevnými dejinami. Prvá časť podáva prehľad historického vývoja kresťanstva od začiatku cirkvi po 20. storočie. Z dôvodu ľahšej orientácie je tento prehľad viac všeobecný než podrobný. Cieľom bolo sledovať hlavné línie vývoja kresťanstva a nezachádzať do šírky a podrobností. Niektore obdobia všeobecných či domacich cirkevných dejín sú však podrobnejšie spracované v druhej až štvrtej časti. Tým doplňajú prvú všeobecnejšiu časť. Konkrétne tematické state, najmä v druhej a tretej časti (staré misie a dejinné svedectvá viery), vychádzajú z autentických dobových správ. Bolo to zámerné s ohľadom na čitateľa, aby dôležité historické udalosti či obdobia boli podané v čitateľsjy zaujímavej forme. Text práce dopĺňajú dva exkurzy. Protestantské hľadisko vystupuje do popredia pri charakteristike len určitých období a postáv cirkevnej histórie (reformácia, protireformácia). Práca je určená študentom humanitných študijných programov pri štúdiu najmä historických a teologických disciplín.

Cieľom monografie je predstavenie Samuela Štefana Osuského ako moderného evanjelického filozofa náboženstva. V jednotlivých kapitolách je podaný rozbor a zhodnotenie hlavných rysov a tendencií jeho nábožensko-filizofického myslenia. Osuský sa svojim myšlienkovým zameraním a dielom stal pozoruhodným príkladom filozofa a teológa v jednej osobe, príkladom toho, ako je možné harmonicky a konštruktívne spájať filozofiu a teológiu. V tom spočíva jeho význam aj v súčasnosti.

Myslenie kresťanského apologétu 2. storočia Justína Martýra je vykreslené na širšom filozofickom, náboženskom a politickom pozadí jeho doby. Autor pracoval na základe antických prameňov a literatúry. V diele sa zaoberá kultom cisárov a ďalšími javmi, ktoré objasňujú postavenie kresťanstva v Rímskej ríši. Apologéti 2. storočia budovali teológiu z prvkov evanjelia a antiky, aby obstáli v konfrontácii s pohanskou kultúrou a verejnou mienkou. Po myšlienkovom hľadaní a zakotvení v kresťanskej viere sa apologetickej práci začal venovať aj Justín. Kresťanstvo považoval za pravú filozofiu a jediné náboženstvo, za ktoré napokon obetoval aj svoj vlastný život.