Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Román, v ktorom opisuje grotesknú výpravu dvoch schudobnelých turčianskych zemanov s pomaďarčenými menami Bendeguz a Kolompos. Na koňoch, sprevádzaní sluhom Pištom, sa vybrali hľadať hroby „svojich“ uhorských predkov. Autor veľmi ostro odsudzuje až zvieraciu úroveň šovinistickej uhorskej spoločnosti...
Chalupkova druhá hra s témou Kocúrkova. Zo všetkých kocúrkovských hier najužšie nadväzuje na „prvé“ Kocúrkovo najmä preto, že sa v nej jednak opäť dostávajú na scénu štyri známe postavy (Tesnošil s Tesnošilkou a ich deťmi Anička a Honzík), jednak autor pokračuje v pranierovaní pokrivených charakterov, tzv. „tesnošilstva“, základnej črty charakteristickej pre Kocúrkovčanov. Divadelná hra zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Ján Chalupka. Výber z diela v dvoch zväzkoch. Zväzok II. (Drámy). Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1954. 508 s.
Ján Chalupka bol napriek vážnemu kňazskému povolaniu veselým človekom, ktorý sršal humorom a iróniou. Vrodený zmysel pre vtip z neho urobil nášho najznámejšieho dramatika a tvorcu veselohry. Satirické frašky, známe aj pod názvom "kocúrkovské hry", zobrazujú prízemnosť vtedajšej polovzdelanej malomeštiackej vrstvy a jej obmedzenosť je príčinou zaslepenosti. Kocúrkovčania sú jednoducho "vzdelaní" a "múdri", a preto veľmi dôležití, aspoň vo svojich očiach. Ich svet je prevrátený hore nohami a prieči sa uvažovaniu zdravého rozumu. Jeho nasledujúce veselohry (Všecko naopak, Trasořitka, Třináctá hodina, Starouš Plesnivec) sa odohrávajú na rovnakom mieste, vystupujú v nich rovnaké postavy a dali by sa označiť za voľné pokračovanie Kocúrkova.
Trasorítka - Trinásta hodina - Hrdá pýcha skrotla
Donkichotiáda podľa najnovšej módy. V románe Chalupka doplnil a rozpracoval svoju kritiku feudálnych a šovinistických praktík zemianskych a meštianskych vrstiev slovenskej spoločnosti, ich odnárodňovanie a charakterové kazy, ktoré predstavovali základnú tému jeho divadelných, predovšetkým „kocúrkovských“ hier. Týmto dielom predstihol ostrosť svojich obranných spisov. Kritiku týchto javov rozvinul v obraze života a zachytení spoločenských podmienok, z ktorých kritizované javy vyrastali. Jeho cieľom bolo upozorniť na nezmyselnosť vyhraneného nacionalizmu a národnej výlučnosti, čo docielil hyperbolickým spracovaním príbehu odnárodnených turčianskych zemanov Bendeguza (Arpáda) a Gyula Kolomposa (Slaninu) v sprievode sluhu Pištu Kurtaforinta (Štefana Drobného), ktorí sa vydajú hľadať pravlasť Maďarov.
Ľúbostné listy významných básnikov, spisovateľov a umelcov sú jedinečným svedectvom o intímnom živote, ba v nejednom prípade aj kľúčom k bližšiemu poznaniu osobnosti. Publikácia obsahuje Kollárove listy Johanne Auguste Friederike Schmidtovej (listy Friedriky sa žiaľ nezachovali), listy Babetty von Wieland písané Jánovi Chalupkovi (Chalupkove listy nie sú známe) a listy Andreja Sládkoviča Antónii Júlii Sekovičovej. Sládkovičovu ľúbosť, podobne ako ľúbosť Kollárovu, možno sledovať len prostredníctvom básnikových listov. Zostavil, Kollárove a Wielandovej listy z nemčiny preložil a medailóny spisovateľov napísal Rudo Brtáň.
Že vraj Trasoritka! „Nuž a potom?“ — To je urážlivé meno. — „A vrana, kukučka, vrabec, atď. nie?“ — To je všetko inšie. — „A predsa jedno, lebo sú to tak vtáci, ako tá urážlivá Trasoritka. A či si sa Beloritku tiež hanbil vysloviť? — Čože ale povieš, keď sa bude Svrboritka spomínať? — Či vieš, čo je to? Šíp tak je ker ako tŕň a iná krovina. Šípky sú jeho ovocie, a to voláme svrboritky. Prečo sa tak volajú, to si, tuším, skúsil ako chlapec… Divadelná hra zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Ján Chalupka. Výber z diela v dvoch zväzkoch. Zväzok II. (Drámy). Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1954. Str. 169 — 197.