Tento zväzok dokumentov obsahuje výlučne korešpondenciu našich krajanov medzi sebou a korešpondenciu, ktorú posielali na Slovensko. Zachytávajú časový úsek päťdesiatych rokov ich života. Obsahové je publikovaná korešpondencia veľmi pestrá a dotýka sa mnohých oblastí života našich vysťahovalcov a krajanov.
Dokumenty IV - (1880-1939)
Jubilejný zborník k 10. výročiu. Kapitoly: Dejiny a perspektívy Fakulty humanistiky, Vedecko-pedagogické a výskumné pracoviská fakulty, Problémy a perspektívy filozofických, humanitných a sociálnych vied, Plenárne prednášky, Prednášky v sekciách.
Autor monografie s kolektívom zhrnul obsah do 8 kapitol, v ktorých zachytáva príčiny , priebeh a dôsledky vysťahovalectva. Opisuje prvé kroky Slovákov do USA, kde smeroval hlavný migračný prúd. Rozoberá politické a sociálne zápasy, robotnícke hnutie krajanov, ich kultúrny a spolkový život a venuje miesto významným postavám slovenského života. Osobitné kapitoly patria vysťahovalectvu do Kanady, Južnej Ameriky, Austrálie, Francúzska, Belgicka, Rakúska a v závere mapuje všetky štáty sveta, kde sa Slováci usadzovali vo väčšom či menšom počte.
Zborník prednášok z vedeckého sympózia. Obsah: Boh nezabúda na svoj ľud (František Tondra), Zostaneme verní odkazu Andreja Hlinku (Julián Helko), Andrej Hlinka pokračovateľ slovenských národných snáh (Anna Magdolenová), Spor kňaza Andreja Hlinku s bisk. Mons. Alexandrom Párvym (Anton Bagin), Politická dráha Andreja Hlinku do roku 1918 (Dušan Kováč), Slováci do štátu Česko-slovenského a Andrej Hlinka (Dušan M. Janota), Cesta Andreja Hlinku do Paríža roku 1919 (Ladislav Deák), Americkí Slováci a Andrej Hlinka (František Bielik), Andrej Hlinka a Židia (Arvéd L. Grébert), Hlinkov vplyv na slovenské študentské hnutie (Imrich Kružliak), Andrej Hlinka ako novinár a redaktor (Štefan Borovský), Slovenské medailérske a platobné pamiatky na Andreja Hlinku (Jozef Hlinka), Andrej Hlinka a Chorváti (Josip Andrič), Rekonštrukcia maouzólea Andreja Hlinku v Ružomberku (Alojz Dúha).... celý text
Zborník z vedeckého sympózia, ktoré sa konalo v dňoch 4. – 6. júla 1988 v Bratislave a nadväzovalo na sympózium Slovenské vysťahovalectvo a život krajanov vo svete (konalo sa roku 1980 pri storočnici vysťahovalectva Slovákov do zámoria) a Zahraniční Slováci a národné kultúrne dedičstvo (pri 120. výročí vzniku Matice slovenskej). Cieľom sympózia Zahraniční Slováci a materinský jazyk bolo oboznámiť sa v širších súvislostiach so základnými reáliami súčasného i minulého života zahraničných Slovákov, a najmä s tým, ako používajú materinský jazyk ako komunikatívny prostriedok v krajanskej tlači, v spolkoch, rodinách, školách a pri kultúrnospoločenských podujatiach. Popri tejto problematike účastníci prerokovávali ďalšie tematické okruhy súvisiace s používaním materinského jazyka (ľudová kultúra, vzdelávanie, médiá, umenie, veda, šport). Podujatia sa zúčastnili hostia z USA, Kanady, Rakúska, Francúzska, Belgicka, Talianska, Švédska, vtedajšieho Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Maďarska, Rumunska a Poľska a predniesli spolu s domácimi odborníkmi 49 príspevkov.