Miloš Mistrík Livres

Autor syntetizuje poznatky širokého záberu a ponúka prehľadný výklad, umožňujúci čitateľovi lepšie porozumieť zákonitostiam hereckého umenia, pochopiť, kde sú pramene jeho každodennej príťažlivosti.

V knihe sa približujú rozličné techniky a teórie hereckej tvorby, ktoré sa používali v divadle 20 storočia. Analyzujú sa herecké prístupy k interpretácií divadelných postáv.

Kniha sa zaoberá výnimočným medzinárodným umeleckým projektom, ktorý sa podarilo uskutočniť v záhradnom meste Hellerau pri Drážďanoch od roku 1909 do 1914, keď ho prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Vďaka nemeckým podnikateľom a filantropom, Karlovi Schmidtovi a bratom Wolfovi a Haraldovi Dohrnovcom, sa tam, v novostavbe Festspielhausu, zišli za vynikajúcich ekonomických podmienok učiteľ rytmiky, Émile Jaques-Dalcroze, a scénograf a divadelný reformátor, Adolphe Appia, obidvaja Švajčiari, ďalej svetelný dizajnér a výtvarník, Rus Alexander von Salzmann, nemecký architekt Heinrich Tessenow, tanečníčky a choreografky z rôznych krajín Európy, Nina Gorterová, Suzanne Perrottetová, Annie Becková a nakrátko aj slávna Mary Wigmanová a mnoho ďalších. V Hellerau, a potom aj v Ženeve, vo svojich tanečných vystúpeniach a hudobno-dramatických predstaveniach uskutočnili prvú umeleckú syntézu pohybovej rytmiky, hudby, choreografie, scénografie, drámy a herectva v jeho tanečnej, pantomimickej, speváckej aj činohernej podobe. Niekoľkoročné obdobie tvorby tejto skupiny nadaných ľudí prinieslo neopakovateľné scénické diela, ktoré významne prispeli k formovaniu režijného umenia a k posunu divadelnej estetiky smerom k moderne a avantgarde 20. storočia.

V centre pozornosti teatrologického diela autora, ktorý je slovenským divadelným vedcom s medzinárodným renomé, je existencia absurdnej drámy v našich divadelných podmienkach. Autor v ňom mapuje najrozmanitejšie aspekty, ktoré podnietili, sprevádzali a mali vplyv na tvorbu diel absurdnej dramatiky v národných reláciách od druhej polovici 20. storočia po súčasnosť.

Monografia je venovaná najväčšiemu inšpirátorovi moderného francúzskeho divadla, J. Copeauovi (1879 – 1949), u nás doteraz málo známej divadelnej osobnosti. V prvej časti autor píše o umeleckej tvorbe tohto divadelníka, hlavne v období existencie divadla Starý holubník, zaoberá sa jeho réžiou, herectvom a dramaturgiou, ako aj princípmi jeho novátorskej divadelnej školy a duchovným posolstvom. Druhá časť prináša preklady najvýznamnejších textov J. Copeaua a tretiu tvoria súpisy jeho diela a dokresľujúce poznámky.

Dvojjazyčná (slovensko-nemecká) publikácia mapuje prvé obdobie života a diela významného nemecky hovoriaceho herca a režiséra Maxa Reinhardta, ktorého predkovia sa narodili na Slovensku a on tu strávil krátku časť života, aj keď väčšinu prežil v Rakúsku, Nemecku či USA. Predkovia Maxa Reinhardta (9. septembra 1873 Baden, Rakúsko 31. októbra 1943 New York, USA) Goldmannovci pochádzali zo Stupavy, mestečka vzdialeného od Bratislavy dvadsať kilometrov. Preukázateľne tam žili ich tri generácie. V roku 1869 sa zo Stupavy vysťahovali do Viedne. Neskôr sa Reinhardt vrátil na letnú sezónu 1893 do Bratislavy, aby tu vystupoval ako herec v divadle Aréna, ktoré stálo na pravom brehu Dunaja v Petržalke. Toto sú dve základné skutočnosti, ktorým sa venuje táto kniha. Pre Reinhardta to neboli jediné dotyky s Bratislavou. Jeho Theater in der Josefstadt tu pravidelne vystupoval. Niekoľko rokov sa v Bratislave ťahal jeho rozvodový proces. Ale pravda je, že toto mesto ostalo iba krátkou epizódou v jeho živote. Umelecké a podnikateľské aktivity vo Viedni, Salzburgu, Berlíne a v USA ďaleko presiahli to, čo vykonal v Bratislave. Lenže aj táto epizóda je kamienkom do mozaiky jeho života, a preto ju nemožno nechať nepovšimnutú. Zároveň sa v tejto knihe autori pokúšajú osvetliť aj širší kontext jeho divadelných začiatkov v Rakúsku a Nemecku.