Slovo o slovenčine
- 87pages
- 4 heures de lecture







V prvej časti práce sa podáva istý prehľadný výpočet prevzatí z nemčiny vo viacerých okruhoch spoločenského a hospodárskeho života ako dôsledok dlhodobého slovensko-nemeckého spolunažívania. Osobitne sa ďalej početnými dokladmi dokumentuje priebeh a odraz tohto spolunažívania aj v jazyku prisťahovaných Nemcov a ich potomkov v priebehu 16.-18. storočia. Je prirodzené, že sa v jazyku našich Nemcov výrazne odzrkadľuje spoločenské i prírodné prostredie, v ktorom Nemci žili a pôsobili celé stáročia. V druhej časti práce sú základným východiskom našej analýzy a dokumentácie najmä písomnosti, texty a zápisy uložené v archíve mesta Levoče. Tam, kde si to vyžaduje potreba dôkladnejšie a komplexnejšie objasniť a dokumentovať vývin významovej stavby niektorých slov, opierame svoju analýzu aj o doklady zo slovenských písomností (napríklad pri slovách Span, Spanschaft, Hotter/Hattert). Je, pravda, prirodzené, že konfrontačný slovensko-nemecký pohľad je naším základným východiskom a postojom aj pri všetkom ostatnom skúmaní, ktorým sa usilujeme priniesť svoj vklad do budovania pravdivého obrazu slovenskej minulosti. V tretej časti práce je základným východiskom nášho skúmania slovensko-nemeckých vzťahov a ich dokumentácie text nemeckej a paralelnej slovenskej účtovnej knihy príjmov a výdavkov mesta Banskej Bystrice zo 17. storočia.
Predkladaná monografia je syntetickým pohľadom na viac ako tisícročie vzájomnej koexistencie a konfrontácií, s dôrazom na retrospektívu bilaterárnych politických vzťahov za ostatné dvadsaťročie.
V dňoch 4.-6. novembra 2015 sa v Bratislave uskutočnil Druhý kongres slovenských slavistov, ktorý zorganizoval Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v spolupráci so Slovenským komitétom slavistov. Kongres sa realizoval v súlade s harmonogramom projektu Centra excelentnosti SAV s názvom Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia. Postavy slovenského národného obrodenia (Anton Bernolák, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Pavol Dobšinský, Jonáš Záborský) + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte (vedúci CE SloSlav prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc.). Kongres priniesol interdisciplinárne pohľady na dejiny slovenskej slavistiky v kontexte diela Jána Stanislava. Druhý kongres slovenských slavistov sa uskutočnil pri 20. výročí vzniku Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a pri 50. výročí vzniku slavistického časopisu Slavica Slovaca.
V publikácii sa predkladajú výsledky dlhodobého skúmania viacerých kľúčových problémov zo slovenského jazykovo-historického a kultúrneho vývinu predovšetkým z filologického hľadiska, ako sa to usiluje dokumentovať aj súbor štúdií zahrnutých do 17 príloh.