Viera Obuchová Livres

Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách. Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský Robinson Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.

Autorka v krátkych kapitolách rozpráva príbehy pamiatok a pamätihodností Prešporka-Bratislavy. Sú to napríklad zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – ľadovňa, prístav, Arsenál, o kúpeľoch Grossling, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... a mnohé ďalšie príbehy. Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť v mestských archívoch.

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky, priemyselné objekty, robotnícke štvrte, ktoré svojou architektúrou a atmosférou pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feitzelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kuhmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, mlyny v údolí Vydrice a na Dunaji, železničná a mestská doprava, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Steinov pivovar, Slubekova likérka, tabakova továreň z roku 1853 a ďalšie. Na fotografiách a dokumentoch nájdeme aj robotnícke kolónie, domy a vily úradníkov a ktoré pripomínajú životný štýl v priemyselnej Bratislave.

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne, založený koncom 18. storočia, sa nachádza uprostred evanjelickej štvrti, obklopený Župným námestím, Suchým mýtom, Palisádami, Kozia a Šulekova ulicou. Je v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého lýcea a nemocnice. Náhrobky tu svedčia o bohatej histórii: ležia tu známe osobnosti národného obrodenia, významní profesori ako T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz a ďalší. Medzi náhrobkami nájdeme predstaviteľov mesta, mestských inštitúcií, obchodníkov, podnikateľov, kníhtlačiarov a mecenášov, ktorí prispeli k kultúrnemu a spoločenskému rozvoju. Taktiež sú tu vedci, architekti, kultúrni pracovníci, evanjelickí farárov a lekári, ako aj šľachtici a generál R. Viesta. Cintorín, obklopený zeleňou, je obohatený o nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov ako Rigele, Mahr, Feigler a ďalší, čo umocňuje jeho pôvab a historickú hodnotu. Tieto dielo zachytávajú osudy mnohých, dnes už zabudnutých mien, ktoré sú späté s históriou mesta.

Ako sa bývalo v Bratislave v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia? Čo sa jedávalo, ako sa obliekali rôzne spoločenské skupiny, ako sa zabávali, ako trávili voľné chvíle? Publikácia predstaví vily, paláce, nájomné domy, kolónie, sídliská v Bratislave, ich obyvateľov a životný štýl. Dozvieme sa zaujímavosti o ich lokalizácii, projektantoch, interiérovom vybavení. Kde býval známy mykológ Ján Andreas Bäumler či hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella? Aké miestnosti sa v roku 1892 nachádzali v paláci Vidora Csákyho na Štúrovej ulici, ako vyzerala obytná izba v robotníckej Schulpeho kolónii či zariadenie kúpeľne na prelome 19. a 20. storočia? Kde mali svoje ateliéry Alois Pinkas, Frico Motoška, Gustáv Mally? Kam sa vyhadzovali smeti v objektoch Mierovej kolónie projektovanej architektom Karfikom? Podobné zaujímavosti a mnohé iné bežné veci z každodenného života pútavo opisujú autorky v publikácii, ktorá nám okrem iného umožní nahliadnuť aj do všedného chodu domácností na prelome storočí v Bratislave.