Eva Filová Livres

Pri príležitosti konania 46. svetového kongresu AICA v Košiciach a v Bratislave (sept. 2013) vyšla publikácia obsahujúca tri odborné štúdie o roku 1963 ako prelomovom roku vo vývoji slovenského umenia 20. storočia. Zborník obsahuje: 1/ R. Gregor: 1963 Predvečer slovenskej neoavantgardy - text k výstave v Galérii Cypriána Majerníka; 2/ E. Filová: 1963 Jar československého filmu - text k prehliadke českých a slovenských filmov; 3/ D. Šabová: Architektúra Slovenska v roku 1963 Autor koncepcie a zostavovateľ publikácie: Richard Gregor Kurátorka dokumentačnej sekcie: Simona Bérešová Zrkadlová slovensko-anglická verzia, preklady: John Minahane, Hana Jursová. Obrazová príloha.

Publikácia pátra po existencii erotiky v slovenskom filme, v ktorom po dlhé roky prevládal viac pud sebazáchovy než tvorivý princíp slasti. Skúma prvý filmový bozk (cez šatku) s prihliadnutím na okolnosti vzniku filmu Jánošík a stratégie zahaľovania, sleduje motívy previazané s erosom (tanec, snívanie, šialenstvo), export a import erotiky na konci 60. rokov, folkloristický erotizmus, mocenské praktiky, ktoré sa v 70. rokoch premietli do sexistického jazyka, rodové stereotypy pred a po roku 1989, zviditeľňovanie inakosti a homoerotickej lásky. Eros, sexus a gender tvoria jeden komplex: eros ako láska a pud života, sexus/sexualita ako biologická danosť, gender/rod ako sociokultúrna konštrukcia, vstupujúca v postsocialistických krajinách na scénu po páde železnej opony. Láska však aj naďalej ostáva epicentrom príbehov, etnicky zmiešaná, slepá aj slepecká (Slepé lásky), homoerotická (Démoni, Anjeli) i rodovo premenlivá (Tigre v meste).

Hľadanie nového priestoru - peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika (1945-1987) je zborníkom textov o významnom filmológovi, ktorý zostavili Eva Filová a Václav Macek. Publikácia pripomína, komentuje i hodnotí všetky aspekty činorodej práce autora stoviek recenzií, desiatok štúdií, mnohých kníh i filmov.Spolu so štúdiami, ktoré reflektujú dielo, zborník obsahuje aj texty priateľov, kolegov i študentov, prvých absolventov filmovej vedy, ktorí študovali na VŠMU. O Mihálikovom pôsobení v krátkom filme píše Eva Filová, jeho teóriu filmu skúma Katarína Mišíková, obsiahlu kritickú syntézu publicistiky prináša Peter Ulman. Dve štúdie sa venujú jeho chápaniu dokumentaristiky - od Martina Ciela a Martina Palúcha. Špecifický text reprezentuje štúdia Jeleny Paštékovej - existenčné hiáty a dejinná synergia. Prelínanie života a diela v ranných 60-tych rokoch tvorí jadro práce od Václav Maceka. Spomienkové eseje zahŕňajú Mihálikove pôsobenie v Žiline - Andrej Turčan, na VŠMU - Dušan Trančík, Vladimír Mlčoušek, Jana Wild, Viera Langerová, Martin Šulík. Na jeho cestu za doktorátom na univerzite v Brne spomína Zdeněk Smejkal, o vzťahu k SFU rozpráva črta Ladisla Volka.

Monografia "Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945" vznikla spojením dvoch autorských pohľadov na „Slovenský štát po Slovenskom štáte“. V prvej časti Eva Filová skúma zobrazovanie minulosti prostredníctvom nehraného, dokumentárneho filmu, v druhej časti Eva Vženteková rekonštruuje ten istý obraz v hraných kinofilmoch. Obdobie vojnového štátu sa stalo predmetom mnohých historických výskumov a štúdií aj interpretácií, zobrazovanie minulosti je zároveň aj výpoveďou tej prítomnosti, ktorá historický obraz utvára. Ponúkané texty usilujú o nachádzanie a objasňovanie kľúčových atribútov sledovaných filmov, o ich vzťahy k dobovej slovensko-štátnej skutočnosti, ako o nej vypovedali falšovaním, prípadne jasnozrivým prienikom. Na pomedzí filmu a histórie a prostredníctvom tematických okruhov (napr. internacionalizmus, zamlčaný holokaust, priestory a prostredia, typológie postáv, toposy správania) s množstvom príkladov a rozborov autorky ponúkajú nový pohľad na „starú“ tému. Lebo filmy o vojnovej dobe a Povstaní nie sú iba Vlčie diery a Kapitán Dabač, ale desiatky až stovky ďalších, aj menej známych domácich filmových diel. Texty sú doplnené fotografiami z archívu Slovenského filmového ústavu.