Dielo je výsledkom niekoľkoročnej vedeckej práce, ktorej zámerom bolo skúmanie a hodnotenie postaugustiniánskej tradície vo vybranej postave rímskeho pápeža svätého Leva I., ktorému posterita udelila prímenie Veľký (400-461). [...] Štúdia ponúka prepracované pôvodné štúdie, ktoré umožnia čitateľovi pochopiť podstatné prvky Levovej kristológie a ekleziológie. V druhej časti sa nachádza 20 latinsko-slovenských vybraných textov leoniánskeho corpusu.
Sv. Cyprián z Kartága je jedným z najdôležitejších teológov 3. stor., ktorý žil a latinsky písal v Kartágu v Severnej Afrike. Vo svojich dielach riešil závažné teologické problémy, najmä v oblasti ekleziológie a sakramentológie. Tieto boli vyvolané prenasledovaniami kresťanov, morovou epidémiou, ale aj hlbokou politickou, ekonomickou a vojenskou krízou Rímskej ríše. Cyprián sa snažil stanoviť presný modus operandi medzi opačnými extrémami prehnanej laxnosti a rigidného rigorizmu. Zavádza princíp „zdravej striedmosti“ (salubris moderatio), ktorý sa stáva charakteristickým pre celú Cirkev počas dejín.
Mladá Cirkev bola od počiatku konfrontovaná s viacerými problémami. A nešlo len o príkoria vo forme početných prenasledovaní zo strany rímskych vladárov. Cirkevné dejiny nám ukazujú viaceré otázky, ktoré muselo spoločenstvo kresťanov riešiť po smrti apoštolov. Vlastne hneď po ukrižovaní a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista sa vynorili pochybnosti o jeho božstve a ani spory týkajúce sa Svätej Trojice nenechali na seba dlho čakať. Ľudia sa celkom prirodzene dopytovali, čo ich čaká po smrti, a kedy sa splnia slová Spasiteľa o poslednom súde. Vznik viacerých heretických smerov kresťanskému spoločenstvu v hľadaní pravých odpovedí nijak nepomohol, skôr výrazne poškodil. Diela cirkevných otcov dávajú odpovede nielen na kristologické, trinitárne či pneumatologické otázky, ale ukazujú pravé učenie Cirkvi a jej odporúčania aj vo všednom živote kresťanov. Pravidelné čítanie Svätého písma, pristupovanie k sviatostiam, manželstvo, celibát, penitenčná prax sú len zlomkom oblastí, ktorým sa venujú diela starokresťanskej tradície. Aj v tomto ohľade má štúdium textov cirkevných otcov v dnešnej dobe svoj nepopierateľný význam. Poskytuje nám vynikajúci príklad sledovania teologických úvah na témy späté s počiatkami kresťanstva a posilňuje našu vedomosť o problémoch, ktoré musela Cirkev riešiť. Súčasne sa však skrze poznanie hlbokých myšlienok ranokresťanských spisovateľov vďaka ich pravovernosti a svätosti života upevňuje i naša viera.
Po smrti pápeža Anastázia (339 – 402) bol v roku 402 za jeho nástupcu zvolený presbyter, ktorý si zvolil meno Inocent (Innocentius I.) Pápežom bol v rokoch 402 – 417. V súčasnej dobe máme zachovaných 43 listov, ktoré buď Inocent napísal, alebo mu boli adresované; z toho je 36 listov Inocentových.
Pápež Inocent je známy predovšetkým snahou o centralizáciu Cirkvi pod rímskym biskupom a snahou o uniformitu v oblasti morálky, dogmatiky a liturgie v iných cirkvách, a to podľa vzoru rímskej cirkvi. Medzi zachovanými listami vyniká svojou dôležitosťou 25. dekretálny list z 19. marca 416. Rímsky biskup v liste odpovedá biskupovi Decentiovi z Gubbia (Iguvium) v Umbrii (v dnešnom severovýchodnom Taliansku) na ním položených osem otázok z oblasti teológie sviatostí a liturgie. Decentiov list s otázkami sa nám, žiaľ, nezachoval. Zrekonštruovať pôvodné otázky vieme iba z Inocentových odpovedí. Spomínaný Inocentov list tak prináša veľmi dôležité svedectvo z liturgického života a teológie v ranej Cirkvi na začiatku 5. storočia.
V monografii ponúkame preklad tohto listu, doplnený o úvodnú kontextuálnu štúdiu a poznámkový aparát.
Teologicko-filozofické myslenie v dejinách kresťanstva je ovplyvnené dvoma protichodnými tendenciami – k jednote a pluralite. Riešiteľský kolektív skúma vybrané postavy a prúdy teologicko-filozofického myslenia v staroveku a stredoveku, ktoré sa zameriavajú na buď zdôrazňovanie plurality, alebo jednoty. Cieľom výskumu je upraviť zavedené názory o kresťanskom staroveku a stredoveku a ukázať prítomnosť dynamického a pluriformného diskurzu. Výsledky sú prezentované v kolektívnej monografii, ktorá obsahuje vedecké štúdie a preklady primárnych textov, pričom obidve časti posilňujú teoretickú reflexiu zvolenej problematiky na Slovensku aj v zahraničí. Doc. PhDr. Rastislav Nemec, PhD., je prodekanom pre vedecko-výskumnú činnosť a vedúcim Katedry kresťanskej filozofie na TF TU, zameriavajúcim sa na stredovekú filozofiu a filozofiu Viliama Ockhama. ThLic. Miloš Lichner SJ, D.Th., je dekanom TF TU, odborníkom na latinskú patrológiu a teológiu sv. Augustína. Doc. Michal Chabada, PhD., na Katedre filozofie a dejín filozofie UK v Bratislave sa zaoberá stredovekou filozofiou a jej prepojeniami so súčasnou analytickou filozofiou. Mgr. Marcela Andoková, PhD., na Katedre klasickej a semitskej filológie UK sa venuje patristickej literatúre a vývoju rétoriky.
