Marta Herucová Livres

Francúzske umenie prešlo do roku 1789 zložitým vývojom. Špecifický charakter nadobudlo v stredoveku, keď sa medzi múrmi kláštorov zrodila gotika. Nasledovala Škola Fontainebleau (16. storočie) sformovaná na kráľovskom dvore a Francúzska škola (17. a 18. storočie), rozvíjaná v prostredí Kráľovskej akadémie. Francúzske transfery sa uskutočňovali vojenskými a cirkevnými cestami. Nové myšlienky podnietili kultúrnu výmenu v rámci Európy. Svedčia o tom diela v Svätom Antone, Spišskej Kapitule, na Krásnej Hôrke, Červenom Kameni, v Slovenskej národnej galérii v Bratislave či Východoslovenskej galérii v Košiciach. Kniha je bedekrom francúzskeho umenia na Slovensku. Historička umenia PhDr. Marta Herucová, Ph.D. pochádza zo starej bratislavskej rodiny. Študovala na univerzitách v Bratislave a v Olomouci. Pracuje na Ústave dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied. Publikovala desiatky prác zameraných na identifikačné, ikonografické a interpretačné problémy, napr. o buste Cecílie Gonzagy v Levoči (Paríž 2021), Fantacchiottiho soche anjela v Stupave (Florencia 2021), orientálnych obrazoch v Topoľčiankach (Oxford 2020), umení okolo roku 1800 na Slovensku (Opava 2019) a ďalších. Zaujíma sa o dokumentovanie umeleckých artefaktov ako základov kultúry.

Katalóg výstavy, ktorá sa konala v budove Slovenského národného múzea v Martine od 2.10.2008 do 31.1.2009.

Publikácia sa venuje starogréckym a starorímskym bohyniam a kresťanským sväticiam vo výtvarnom umení. Obsahuje celoslovenský výskum zameraný na mytologické a kresťanské námety v umení 19.storočia

Kniha mapuje oltáre 19. storočia v historicky a kultúrne bohatom regióne Spiša z pohľadu dejín umenia. Približuje ich vývoj, špecifické vplyvy (a importy) z bližšieho i vzdialenejšieho prostredia, držanie sa tradícii a implementácie nových módnych prvkov. Hoci aj pre odborníkov predstavuje toto obdobie (medzi)dobu úpadku po veľkých slohoch (romanika, gotika, renesancia, barok) a pred nástupom moderny, jej pamiatky odzrkadľujú jedinečné podnety a hmotné reminiscencie na konkrétne osobnosti a udalosti. Špecifikom práce je záujem o oltáre všetkých konfesií na danom území (rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, evanjelickej augsburského vyznania a židovskej). Oltáre predstavujú pomerne zložité kompozitné zoskupenia prepájajúce viaceré umelecké druhy (architektúru, umelecké remeslo, rezbárstvo, sochárstvo, maliarstvo) a stopovanie ich realizácie je nesporne zaujímavé. Kniha obsahuje 211 maloformátových vyobrazení súčasného alebo minulého stavu a objavných komparácií. Množstvo informácií na pomerne malom priestore je znakom hlbšieho ponoru autorky, ktorá sa umeniu 19. storočia venuje celoživotne.

Publikácia je prvou súhrnnou prezentáciou histórie jedného z našich najvýznamnejších umeleckých spolkov, ktorý zohral jedinečnú úlohu v rozvoji výtvarného umenia a kultúry nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku. Spolok, zameraný na organizovanie výstav a podporu umelcov, založili v roku 1885 z iniciatívy vtedajšieho prešporského župana grófa Štefana Esterházyho. Ako prvý na území dnešného Slovenska podľa parížskeho vzoru organizoval „salóny umenia“ dostupné širokej verejnosti. Medzi členmi spolku boli od začiatku ľudia z rozmanitých sociálnych vrstiev, od šľachticov až po remeselníkov. Zastúpenie umelcov sa výraznejšie zvýšilo až po vzniku ČSR. Činnosť spolku vtedy nabrala na rozmanitosti a intenzívnosti: mestskú komunitu sa snažil oslovovať aj poriadaním večerných prednášok o umení, výletov a chýrnych plesov v Redute. 30. roky sa spájajú s rozšírením radov členov spolku o najvýznamnejších vtedajších architektov – Andreja Szőnyiho, Františka Wimmera, Artura Szalatnaia a Fridricha Weinwurma, ako aj s nástupom modernistov. K významným umelcom v spolku patrili o. i.: Teodor Jánoska, Jozef Murmann, Alojz Rigele, Edmund Gwerk, Július Schubert, Imrich Weiner-Kráľ a Ladislav Čemický.