Tomáš Jahelka Livres

Knižka chce poukázať na dôsledky dlhodobého (chronického) nedostatku jódu v ľudskej strave, ktorý sužoval slovenskú spoločnosť prakticky až do druhej polovice 20. storočia. Jeho odstránenie je nerozlučne spojené s jodidáciou soli ako základnej a prakticky každodennej zložky stravy. Jodidácia soli a eradikácia ochorení z nedostatku jódu je na Slovensku spojená s lekárom doc. MUDr. Juliánom Podobom, CSc. (*9. 1. 1916 - 31. 8. 2005), výskumníkom a vedcom, zakladateľ slovenskej experimentálnej a klinickej endokrinológie, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti. So svojimi spolupracovníkmi vykonal v rokoch 1949 – 1953 na území Slovenska rozsiahly výskum, na základe ktorého bol zistený ťažký deficit jódu v slovenskej populácii. Ten spôsoboval endemickú strumu a kreténizmus, ktorý dosahoval až 3% populácie a zároveň spôsoboval aj iné zníženia intelektu. Na základe týchto zistení sa začalo s jodidáciou soli a došlo k eliminácii uvedených ochorení. Docent Julián Podoba sa taksvojím dielom mimoriadne zaslúžil o zásadné zlepšenie zdravotného stavu slovenskej populácie. Dlhodobý deficit jódu mal dopady na dobovú slovenskú spoločnosť, jej úroveň a priemernú inteligenciu jej členov. Rovnako tak našiel svoje ozveny i v normách každodenného správania a významne sa zrkadlil v zdravotnom stave slovenskej spoločnosti a v chorobách, ktoré ju sužovali. V neposlednom rade bol tento deficit jódu viditeľný i v dobových kultúrnych a umeleckých výpovediach, zachytených najmä vo forme literárnej tvorby slovenského realizmu. Všetky uvedené fenomény sú podrobnejšie vysvetlené v jednotlivých kapitolách.

Dejiny slovenského politického myslenia sú zaujímavou konfrontáciou rozdielnych koncepcií rozvoja národných špecifík a zabezpečenia kolektívnych a občianskych práv. Okrem známych osobností sa publikácia venuje aj menej známym predstaviteľom slovenského národotvorného myslenia. Uvádzané témy a preberaní myslitelia predstavujú zároveň ideové, ale často aj osobnostné protiklady. Viaceré navzájom protirečivé koncepcie však vytvárali myšlienkovú konkurenciu dôležitú pre rozvoj kultúrnopolitických aktivít slovenských vzdelancov. Z priblížených osobností národotvorného procesu sa stali všeobecne známe tie, ktorých myšlienky sa historicky presadili alebo zásadným spôsobom determinovali proces národnej emancipácie Slovákov. Viaceré z nich sa stali súčasťou národnej mytológie. Avšak slovenské politické myslenie je oveľa pluralistickejšie a myšlienkovo bohatšie, ako by mohol naznačovať reduktívny nacionalistický naratív prítomný aj v prejavoch novodobých politických aktérov.

Druhá časť dvojdielnej série z dejín slovenského politického myslenia je dielom kolektívu pedagógov a absolventov Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Zamerali sme sa na známe aj menej známe osobnosti, ktoré formovali slovenské politické myslenie v prvej polovici 20. storočia. Z časového hľadiska vytvárajú predstavení autori Ján Lajčiak, Vavro Šrobár, Milan Hodža a Ferdinand Juriga spoločný prienik v tom, že predstavujeme ich dielo a myslenie približne do roku 1920. Zásadné dielo Jána Lajčiaka Slovensko a kultúra vyšlo v roku 1920 zásluhou Samuela Štefana Osuského. Sám sa vydania nedožil, zomrel v deň vzniku Československej republiky 28. októbra 1918. Ján Lajčiak zaujíma v dejinách slovenského národotvorného myslenia osobitné postavenie, pretože previedol do systematickej podoby myšlienky hlasistov a prúdistov, na ktorých priamo nadväzuje, hoci nebol priamym členom uvedených zoskupení. V prípade Vavra Šrobára uvádzame jeho dielo Vláda ľudu v demokracii, ktoré vo svojej dobe predstavovalo „príručku demokracie“ pre širšie vrstvy a občanov mladého československého štátu. Toto dielo je zároveň predstavením Šrobárovho politického a štátoprávneho myslenia a jeho teórie demokracie.

Masarykova filozofia je hlboko prepojená s praktickým životom a zameriava sa na konkrétne problémy súčasnosti, ako sú filozofia dejín, sociálne otázky, náboženstvo a kríza moderného človeka. Kniha skúma reflexiu Masarykovej filozofie na Slovensku v prvej polovici 20. storočia prostredníctvom vybraných slovenských autorov, pričom sa sústreďuje na menej známe alebo opomínané dielo, ktoré bolo znovuobjavené po desaťročiach. Práca nie je len popisná, ale prepojuje historické poznatky s názormi súčasných masarykológov a diskutuje o postojích jednotlivých autorov. Publikácia sa snaží objaviť nové a zabudnuté texty, ktoré reflektujú myslenie tejto kľúčovej osobnosti našich dejín. Tomáš Jahelka, narodený v Bratislave v roku 1980, je absolventom evanjelickej teológie a politológie. Získal doktorát z filozofie na Masarykovej univerzite a má bohaté skúsenosti v štátnej správe, médiách a v oblasti sociálnej práce. V súčasnosti je odborným asistentom na Katedre politológie na Trnavskej univerzite a je podpredsedom občianskeho združenia Communio Minerva, ktoré sa zameriava na výskum slovenského politického myslenia.

Ivan Dérer patril medzi popredné osobnosti medzivojnového Československa. Ako viacnásobný minister, poslanec a krátko aj prezident Najvyššieho súdu obhajoval myšlienky demokracie a pluralizmu. Pre svoje presvedčenie sa stal väzňom nacistického aj komunistického režimu. Dielo K diskusii o čechoslovakizme napísal krátko pred smrťou ako svoj politický testament. Kriticky ním reagoval na komunistickú historiografiu a jej interpretáciu 1. Československej republiky. Vysídlenie Nemcov z ČSR v knihe označil za nástroj imperialistickej sovietskej politiky, pomocou ktorej si chcel Stalin pripútať stredoeurópske štáty. Tento unikátny historický dokument vydavateľ doplnil o niekoľko štúdií o česko-slovenských vzťahoch.