Monografia približuje slovenskému čitateľovi doslova zabudnutý prameň k starším dejinám Slovenska i strednej Európy, ktorý má závažný význam pri poznávaní a interpretovaní udalostí súvisiacich so vznikom uhorského štátu. Popri samotnej kronike v latinčine a slovenčine, vrátane rozsiahleho poznámkového aparátu, kniha obsahuje rozsiahlu štúdiu, v ktorej autor objavným spôsobom rozoberá obsah i zmysel tohto stredovekého diela. V prílohe je faksimile rukopisu kroniky zo 14. storočia. Kniha disponuje všetkými znakmi modernej kritickej pramennej edície.
Vydáva Katedra slovenských dejín UK FiF a Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego.
Kniha ponúka súhrn poznatkov,ktorý má všetky predpoklady stať sa prvým a východiskovým zdrojom informácií o stredovekom Spiši. Obsahuje najmä mnoho prekladov pôvodných, prevažne latinských, nemeckých, či cirkevnoslovanských prameňov s bohatým obrazovým materiálom – 461 obrázkov a 21 máp, ale aj podrobne spracovanú geografiu a prírodné pomery v regióne Spiša.
Zámerom autorského kolektívu bolo čo najpodrobnejšie zmapovať stopy, ktoré zanechala svätoplukovská problematika v najstaršom písomníctve a v dejinnom priebehu historiografie, a to nielen slovenskej (uhorskej), ale i moravskej, českej i širšej európskej. Zostavovateľ a autor úvodných textov v knihe metodologicky zdôvodňuje aspekty skúmania svätoplukovskej legendy a zaoberá sa jej genézou a funkciami v stredovekej slovenskej i uhorskej historiografii. Ďalší autori rozšírili sledovanú tému o jej bulharské (Boris) a franské (Svätopluk Lotrinský) paralely, o rozpracovanie obrazu Svätopluka v prameňoch jednotlivých historických období. Kniha má teda potenciál oživiť odbornú diskusiu, čo možno považovať za užitočné aj vzhľadom na to, že postava Svätopluka sa stala pertraktovanou v širších spoločenských súvislostiach.
Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočie.
Rukopis diela, nazývané aj Kronika Romanovičovcov, je jedným z najdôležitejších pamätníkov stredovekej ruskej historiografie. Obsahuje unikátne informácie, ktoré sa nedotýkajú iba Haličsko-volynskej Rusi v 13. storočí, ale aj okolitých krajín, vrátane Uhorska. Podáva dôležité informácie o Bratislave, Spiši, Zvolene, o rytieroch, ktorí pochádzali z území dnešného Slovenska. Preklad kroniky v slovenskom jazyku je obohatený o rozsiahly poznámkový aparát doplňujúci a objasňujúci historické reálie.
Nová publikácia Martina Homzu o slovenských dejinách zrejme čitateľa jeho diel prekvapí. Nie tematicky, ale žánrovo. Autor totiž tentoraz nezvolil striktne vedeckú, možno niekedy suchopárnu formu, ale formu sviežejšiu - dialóg. Inšpiráciu našiel v diele Jána Baltazára Magina, ktoré väčšina z nás ešte zo školských lavíc pozná pod skráteným názvom Apológia, teda Obrana. Kľúčovým slovom rozhovorov Martina Homzu sa stalo práve prvé slovo názvu Maginovho diela - Murices čiže Ostne. Javiskom pichľavých dialógov „O starších slovenských dejinách, ale nielen o nich" sú dnes už legendárne exkurzie študentov historických katedier Filozofickej fakulty UK na miesta zabudnutej slovenskej pamäti. Tri sedadlá v autobuse patria hlavným rozprávačom, "učiteľom" slovenských dejín - oživeným postavám Jána Baltazára Magina - Gnorimednopoliprostatovi, Polifilovi a Gnorimenovi. Za všetkých študentov im kladú otázky a sčasti si na ne aj odpovedajú iba traja (Študent 1, Študent 2 a Študentka). Mlčky však nezostáva ani Vodič autobusu. V rozhovoroch týchto postáv sa tak v autobuse, ktorý sa stáva akýmsi strojom času, prepletá minulosť s prítomnosťou spôsobom mimoriadne príťažlivým pre širokú čitateľskú obec.
Štúdie z dejín ženskej panovníckej svätosti v strednej a východnej Európe v 10.-13. storočíNosnou témou anotovanej publikácie sú úvahy nad úlohou, akú zohrali ženy z panovníckych dynastií pri kristianizácii stredovekých štátov v strednej a východnej Európe. Ide o súbor piatich v podstate samostatných štúdií, kapitol, ktoré sú navzájom previazané ideou a témou tzv. mulier suadens, teda presviedčajúcej ženy.Ich názvy sú: 1. Úloha svätej Ľudmily, svätej Oľgy, Dúbravky, Adelaidy a Jeleny pri pokresťančovaní ich krajín2. Imitatio Helenae (Helenae et Constantini) u vybraných panovníčok svätej povesti v strednej a vo východnej Európe v 10.-13. storočí3. Pokus o určenie obrazu (imaga) svätej Ľudmily a jeho typológia vo svetle homílie Factum est 4. Pokus o interpretáciu úlohy kňažnej Adelaidy v Uhorsko-poľskej kronike 5. Úvahy nad systémom vlastných osobných mien v Uhorsko-poľskej kronike.V prvých dvoch kapitolách sa autor sústreďuje na teoretické východiská svojho výskumu. Základom jeho ďalších úvah je koncepcia tzv. mulier suadens, teda ženy presviedčajúcej, ženy majúcej schopnosť obracať iných na vieru. Autor pracuje tiež s konkrétnejším vymedzením „presviedčajúca panovníčka”, ako aj s obsahovo príbuzným termínom, „žena svätej povesti”. Nadväzuje na výskumy M. Labunku, J. MacNamarovej, M. Borkowskej, G. Klaniczaya a ďalších historikov o stredovekej potrebe vytvárať obraz ženy, ktorá sa zásadným spôsobom pričinila o konverziu panovníka na kresťanstvo. Obrazy presviedčajúcich žien sa nachádzajú najmä v hagiografických prameňoch, ktoré vznikali spravidla s veľkým časovým odstupom od opisovaných udalostí ako retrospektívne texty.
V dnoch 5. až 9. novembra 2002 prebiehala v Levoci medzinárodná konferencia o dejinách Spiša, spojená so VI. zasadnutím Slovensko-polskej humanistickej komisie. Slovenskí a polskí historici rokovali v piatich sekciách. Zborník Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša predstavuje tlačený výstup z tejto konferencie,
Práca je výsledkom vedeckej prace dvoch historikov – medievalistov, Slováka a Poliaka, ktorí v nej uverejnili viaceré skice venované otázke výskumu dejín Spiša.
Monumentálne dielo podáva komplexné, ucelené a syntetizujúce dejiny Spiša, regiónu v mnohých ohľadoch špecifického, jedinečného i komplikovaného. Popri úvodných syntetizujúcich kapitolách Ivana Mrvu (1526 – 1770), Františka Žifčáka (1770 – 1849) a Artura Patka (1849 – 1918) kniha obsahuje podrobne analyticky spracované parciálne témy súvisiace s dejinami správy Spišskej stolice, s cirkevnými dejinami, s rozvojom umenia a materiálnej kultúry.
Editormi kolektívneho diela sú prof. Martin Homza Dr., vedúci Katedry slovenských dejín FF UK v Bratislave a prof. Stanisłav A. Sroka z Instytutu Historii Jagelonskej univerzity v Krakove. Titul má plnofarebnú tlač, 779 obrázkov, 33 máp, literatúru, tabuľky, index.
