The narrative follows Simon Blef, a Slovak expatriate navigating life in the Netherlands, where he aspires to become a novelist. Armed with a notebook, he captures his observations and musings on Dutch culture, including its quirky residents and the influx of tourists and immigrants. Set within a single day, the story blends humor and sharp commentary, exploring Simon's struggle to escape his past, which continually resurfaces in unexpected ways. This impressionistic tale deftly balances comedy and tragedy as Simon's life unfolds in Amsterdam.
Najprv obyvatelia jaskýň ukrývali svoje čmáranice mamutov v tmavých a vlhkých jaskyniach. Potom sa už maľovalo všetko od výmyslu sveta – od sladulinkých krajiniek a plesnivého mäsa až po pekelné snové výjavy. Dnes môže byť umením čokoľvek – tehly, polovička kravy, ba dokonca aj kôš plný odpadkov! Táto obludná príručka vás zoznámi s umelcami bohatými, chudobnými, mŕtvymi, ba i takými, ktorí vystavovali samých seba. Načerpajte teda vedomosti o falzifikátoroch a podvodníkoch, ktorí to všetkým poriadne natreli, o celej palete majstrovských diel a o tom, ako vytvoriť vlastné, bezcenné umelecké dielo.
Generator x_2 je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v zahraničí najmä vďaka kontroverznej ságe Hmlovina, vydanej na sklonku 20. storočia. Nadácia G X, otcovia zakladatelia: Michal Habaj, Peter Macsovszky a Peter Šulej
Zbierkou básní komentuje situácie človeka v dnešnom fraktálnom svete. S využitím paródie a sarkazmu sa pred nami otvára svet absurdít, v ktorom sa autor vysmieva lacnému, ošúchanému a hlúpemu. Santa Panica je mestskou poéziou, vyrovnávajúcou sa s globalizovaným svetom, lokalizovaným jedincom, so samotou v tomto bezhraničnom európskom priestore a s pocitom nezakorenenosti.
Básnická zbierka Pohodlná mníška je zameraná na komorne ladené texty, tematicky orientované na situácie všedného života. Jazyk je náznakovitý, vybudovaný na torzovitej syntaxi, resp. na nezvyčajných slovosledoch a inovatívnom využívaní interpunkcie. Autor takto nepriamym spôsobom načrtáva témy, ktoré ho znepokojujú: ľudské správanie, partnerské napätia, smrť, plynutie času, úbytok, chlad a nezaujatosť rutinného konania. V názve rukopisu je naznačené isté protirečenie: rozpor medzi pohodlím a askézou. Väčšina básní, vrátane tých, ktoré opäť pracujú s jazykom matematiky, vykazuje istú askézu – asketickú prácu s variovaním slovosledov. V prípade Macsovszkého písania predstavuje táto zbierka ďalší krok v ústrety čitateľovi, krok k väčšej zrozumiteľnosti a pertraktovaniu univerzálnych tém na ploche každodenného, civilného detailu, pričom tu a tam sa vynára i atribút spirituálnej reflexie. Peter Macsovszky (1966) - účastník rôznorodých (aj literárnych) výskumov. Niektoré z jeho písomných výstupov: Strach z utópie (1994), Cvičná pitva (1997), Súmračná reč (1999), Klišémantra (2005), Tovar (2006), Príbytok cudzieho času (2008), Hromozvonár (2008), Mykať kostlivcami (2010).
Próza Petra Macsovszkého (1966) sa v serpentínach, slučkách a obchvatoch vrcia k jednej a tej istej téme – bezradnej obohratosti modelov a dejových štruktúr, k maniere príbehu. Macsovszky dešifruje zmysel a význam jednotlivých stavebných prvkov rozprávačskej štruktúry, ironizuje a so svojským humorom komentuje vypreparovanú ilúziu deja v príbehu.
Básnická kniha od autora, ktorý nepíše jednoduchú poéziu. Jeho nové básne sú však plné lyrických príbehov sústredených na najbližšie okolie. Názov má naznačiť, že i poézia je v istom zmysle spotrebným artiklom.
Kniha plná básnickej paródie a sebairónie. Maczovsky, verný vlastnej tradíci, tentokrát čerpá inšpiráciu zo slovných spojení využívajúcich odbornú, psychologickú, prírodovednú a ezoterickú literatúru.
Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch. Na jeho výrobe sa podieľali špičkoví teoretici z okruhu "Fundamentálnej poézie", génoví inžinieri spoločnosti "The Cyborgs Cosmetic Studio Alive" a niekoľkí v ilegalite pracujúci mechanici mimozemského pôvodu. Projekt podporila americká vláda, je súčasťou tajného programu "Milénium", ktorý zastrešuje od roku 1997 NASA. Produkty Generátora X mediálne propagujú členovia chlapčenskej formácie Lunetic, mladučká popová hviezdička zo Slovenska Petra Jurinová a televízia Markíza. Básne zo stajne Generátora X boli publikované vo vychytených literárnych periodikách Pulz a Romboid. Slobodný, bezdetný, nevojak so zmyslom pre militantné pouličné veršotepectvo. Záľuby: sex, gastronómia, astronómia. Obľúbená farba: šedá ako mŕtvy televízny kanál. Obľúbené číslo: Ludolfovo. Obľúbený film: Titanic. Najdôležitejší ľudia 20. storočia: Heidegger a Madonna. Veľký fanúšik prvého československého kyborga Karla Gotta.
"Debutoval som v roku 1994 zbierkou textových koláží Strach z utópie. Textové kompozície som pomenoval ako sterily – podľa vzoru mobilov a stabilov amerického sochára Alexandera Caldera. Potreboval som slovo steril, no nie preto, lebo som mal taký obrovský rešpekt pred slovom báseň; jednoducho som len nechcel, aby čitatelia v mojich textoch, ktoré sa na prvý pohľad podobali básňam (vertikálne usporiadanie), hľadali to, čo zvyčajne nachádzajú v básňach. Steril chcel byť montážou využívajúcou lexiku a syntax vedeckých a pseudovedeckých textov a predstavoval pokus o odpútanie sa od emócií, ktoré sa v poézii tematizujú do omrzenia. Zbierka bola hotová v roku 1993, strojom naklepané texty som vložil do obálky a poslal Danielovi Hevierovi, ktorý v tom čase rozbiehal svoje vydavateľstvo HEVI. Ako mi v odpovedi napísal, nebol si istý, či si z neho nestrieľam, ale že napriek tomu sa rozhodol knihu vydať.
Či sa Daniel Hevier vtedy, na jar roku 1993, rozhodol správne, asi už v priebehu môjho života nezistím, no takmer do roka do dňa sa zbierka ocitla na pultoch kníhkupectiev. Finančne ju podporil Kamil Peteraj, obálku – s použitím pôsobivej maľby Lajosa Szkukáleka – navrhol Fero Jablonovský.
Za Strach z utópie som dostal svoje prvé literárne ocenenie – Cenu Janka Kráľa. ...."
(Peter Macsovszky)
