Henrieta Žažová Livres

Publikácia je prvou časťou unikátnej edície Monasteriologia Slovaca, ktorá sa zameriava na vedecké poznatky o kláštorných komunitách na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. Skúma stredoveké premonštrátske kláštory v slovenskej časti bývalého Ostrihomského arcibiskupstva, konkrétne históriu konventov v Bzovíku, Bíni, Šahách a Kláštore pod Znievom. Autorka analyzuje súčasný stav poznania a v prvej kapitole predstavuje základné črty premonštrátskej rehole a jej pôsobenie v Uhorsku. Druhá až piata kapitola sa zaoberá jednotlivými konventmi, pričom každá kapitola je rozdelená na štyri podkapitoly. Prvá podkapitola obsahuje administratívno-geografické charakteristiky lokalít a okolnosti vedúce k založeniu konventov, vrátane analýzy zakladacích listín a informácií o zakladateľoch. Druhá podkapitola podrobne charakterizuje hospodárske zázemie kláštorných komunít, zatiaľ čo tretia sa sústreďuje na rehoľný život a duchovný odkaz. Záverečná podkapitola predstavuje pamiatky hmotnej kultúry a faktory vedúce k zániku kláštorov v 16. storočí. Kapitoly o šahanskom a turčianskom prepoštstve obsahujú aj podkapitoly o činnosti hodnoverných miest pri konventoch.

Editori: Henrieta Žažová, Štefan Hrivňák, Mária Feješová, Marek Rímsky. Okrem slovníkovej časti obsahuje Kapitoly z dejín archívov a archívnictva na Slovensku.

Citadely boli pevnosti s mohutnými hradbami prispôsobené na kruhovú obranu. Mohli byť súčasťou mesta a nadväzovať svojim opevnením na jeho hradby, ale mohli stáť aj samostatne v určitej vzdialenosti od mesta. Sústredila sa v nich vojenská posádka, pre ktorú tu boli vybudované kasárne, nemocnica, kostol, sklad zbraní, pušného prachu, potravín, ale aj remeselnícke dielne uspokojujúce potreby vojska. Košická citadela bola postavená na príkaz cisára Leopolda I. Habsburského z dôvodu zabezpečenia obrany Košíc a posilnenia protitureckej obrannej línie. Jej výstavba začala v lete 1671 po demolácii domov na južnom predmestí podľa plánu Jakuba von Holsta. Mala hviezdicovitý tvar tvorený piatimi bastiónmi s názvami Leopold, Claudia, Montecuccoli, Cintorínsky a Mlynský bastión. Na scénu vojenských dejín vystúpila v roku 1682, keď z nej povstalci Imricha Thökölyho dobyli mesto. Od začiatku 18. storočia boli murované konštrukcie citadely postupne rozoberané a materiál druhotne využívaný na nové stavby. Systematické ničenie citadely a vyrovnávanie terénu viedlo k jej úplnému zániku. Na jej mieste vyrástla mestská časť Košice-Juh. Priarcheologickom výskume v roku 2010 bola odkrytá časť bastiónu Leopold a fragmenty citadely vyhlásené za archeologickú národnú kultúrnu pamiatku.

Erudovaný a príjemne skromný človek... vzácny priateľ... človek zásadový, kolegiálny, spravodlivý... riaditeľ, učiteľ i vzor... telom aj dušou archivár, historik, vedec, zapálený najmä pre svoj región a Trnavskú univerzitu... Tieto a mnohé ďalšie charakteristiky odzneli na stretnutí venovanom pri príležitosti 90. narodenín prof. PhDr. Jozefa Šimončiča, CSc., s názvom Pocta profesorovi Jozefovi Šimončičovi. Predkladaný zborník obsahuje pozdravné príhovory, ktoré odzneli na tomto kolokviu, ako aj pozdravy a štúdie jeho kolegov a najmä študentov. Profesor Šimončič má okrem iného obrovskú zásluhu na rozširovaní poznatkov o dejinách Trnavy, ktoré postupne odkrýval aj širokej verejnosti formou príspevkov do miestnych a regionálnych časopisov, na uchovávaní kultúrneho dedičstva Trnavy, obnovení Trnavskej univerzity, založení jeho Ústavu dejín i rozvoji odboru história.