Zuzana Lopatková Livres

Projekt Katedry histórie bol od samotného obnovenia Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1992 vytvorený ako koncept ideologicky nezaťaženého pracoviska a ním poskytovaného štúdia, ale aj ako nový typ kvalifikovanej formácie budúcich historikov, ktorí získaním vysokej erudície a odborných kompetencií so širokými inštrumentalizovanými zručnosťami sa mohli úspešne kdekoľvek zaradiť do akejkoľvek historiografickej práce. Vznikol tak autentický príbeh pracoviska, kde „si história vystavala svoj chrám“ (historia sibi aedificavit domum), kde z majstrov zakladateľov sa nestali len legendy, ale najmä učitelia učiteľov, majstri ďalších majstrov, aby sa vytvorila živá reťaz jednej dôležitej vízie o vnímaní dejín ako zrkadla budúcnosti. Nasledujúce stránky našej publikácie sa pokúšajú zosumarizovať tento príbeh, uviesť všetky jeho dôležité míľniky, dôležité udalosti, premeny i ďalšie vízie, lebo tento príbeh je inšpiratívny a v neustále sa meniacich spoločenských podmienkach dokáže našej katedre pripomínať jej sekvenované DNA, teda určenie primárnej štruktúry, ktorá v prenesenom význame nie je len výsadou molekulárnej biológie, ale (rovnako presne) aj historických vied.

Hospodárske dejiny ako integrálna súčasť dejín majú svoje pevne stanovené miesto v systéme historickej vedy, pretože bez ich poznania nie je možné zachytiť mnohé iné súvislosti v dejinnom vývoji. Výskum hradných panstiev na Slovensku v období novoveku, a ich hospodárskeho a sociálneho vývoja, zahŕňa výskum celej škály vzťahov a výsledkov ľudskej činnosti, kde môžeme panstvá definovať ako výrobné podniky v kontexte rastlinnej a živočíšnej výroby, lesníctva, domácej a cechovej remeselnej výroby, manufaktúr, obchodu, cenových a mzdových vzťahov, vývoja priemyselných odvetví, dopravy a v mnohých ďalších kategóriách, súvislostiach a presahoch do oblasti iných vedných disciplín.

Interdisciplinárny vedecký zborník mapujúci najnovšie poznatky vo výskume kostolov na juhozápadnom Slovensku.

Zborník, editovaný Zuzanou Lopatkovou, prezentuje výskum hospodárskych dejín vybraných panstiev a ich správy v minulosti. Je hlavným výstupom z vedeckej konferencie, ktorá sa konala 29. apríla 2019 na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v rámci projektu VEGA č. 1/0645/17. Príspevky sa zaoberajú vývojom centrálnej správy, diferenciáciou riadenia panstva a jednotlivými sídlami, ktoré slúžili ako reprezentatívne objekty pre šľachtu. Ďalšia časť príspevkov skúma hospodárstvo panstiev, zameriavajúc sa na rôzne typy výrobných podnikov v poľnohospodárskej a živočíšnej výrobe, lesníctve a vinohradníctve. Zaujímavé sú aj panstvá s presahom do 19. storočia, kde sa feudálne panstvá transformovali na moderné veľkostatky so špecializovanou produkciou. Publikácia tiež skúma každodennosť spoločenských vrstiev na panstvách, mobilitu a hospodárenie v mestách a cirkvách. Geograficky sa príspevky viažu na rôzne regióny, pričom výberový miestny register slúži na sledovanie topografických súvislostí. Cieľom publikácie je osvetliť organizáciu zemepanskej správy od neskorého stredoveku po 19. storočie a prispieť k hlbšiemu porozumeniu hospodárenia v týchto obdobiach, ako aj k novým témam pre ďalší výskum.

Témou monografie je život a dielo rímsko-katolíckeho kňaza, predstaviteľa Spolku sv. Vojtecha (ďalej SSV), politika, poslanca, spisovateľa, redaktora, vydavateľa a prekladateľa Martina Kollára (1853 – 1919). Vonkajším impulzom pre jej vydanie bolo 90. výročie úmrtia Martina Kollára, ktoré sme si pripomenuli 26. januára 2009. Je načase, aby sme si aj týmto spôsobom uctili tak významnú, a pritom tak málo známu postavu dejín trnavského regiónu, ale i národných dejín vôbec.