Miroslav Kapusta Livres

Autor sa vo svojej knihe pokúsil zaznamenať situácie a emócie, ktoré sa mu osobne priplietli do cesty. Takmer vo všetkých príbehoch sa v rôznych podobách stretávajú ľudské protipóly, dobro i zlo, prirodzená ľudská pokora a pýcha, ktoré driemu v každom z nás, len si ich niekedy nevšímame, alebo ich dokonca ani nechceme vidieť. Vo svojich mini príbehoch sa snažil poukázať na tieto skutočnosti a ľahkou formou prinútiť čitateľa, i seba samého, k pohľadu do očí svojho čerta, cez ktoré vidíme do svojho vnútra a v ktorom sa odráža to, akí v skutočnosti vlastne sme.

Zbierka básničiek Ja sa z toho ušúľam...!, je už autorovou druhou knihou, ktorú venoval deťom vo vekovej kategórii od 5 do 10 rokov. Sú to veselé, až úsmevné básničky, ktorými sa autor prihovára nielen deťom a sú vhodné i k prednesu na rôzne príležitosti, či len tak pre radosť. Kniha obsahuje 65 básničiek, ktoré sú s vtipom farebne ilustrované a ktoré umocňujú ich hravo poučný obsah.

Život sa napĺňa so všetkým, čo k nemu neodmysliteľne prináleží a aj keď je ešte k jeho bilancovaniu z mojej strany priskoro – aspoň sa tak cítim a dúfam..., po troch samostatných básnických zbierkach – Tŕne a lupene, Iný už nebudem a Nulová gravitácia, prišla na rad štvrtá, tentokrát však vyskladaná z aforizmov, sentencií a iných mojich nehorázností, ktoré do značnej miery rovnako vypovedajú o mojom prístupe k vlastnej existencii, či diania okolo seba a ktorú predkladám čitateľovi – Všetko je AFORIZIAKUM. Milujem humor, rád sa obklopujem veselými ľuďmi, ale najmä – som človek pozerajúci sa na veci z nadhľadu, pretože všetko má svoju príčinu v nás samotných, teda i skutky, či veci, ktoré nás príliš nectia a zaslúžia si pranier. Keďže každá chyba, či omyl človeka vyplýva z jeho prirodzenosti a všetky sa dotýkajú i mňa, som k ním zhovievavý a ak do nich aj pichnem, tak iba zľahka – aby som človeku neublížil. Prekrásne, pôvodne olejomaľby, Ľubice Lintnerovej, ktoré ilustrujú moje myšlienkové úlety, možno tematický pôsobia v kontrapunkte s ideovým zámerom, ale uisťujem vás, všetko je ako má byť – vyvážené, lebo ak vieš udrieť človeka, mal by si ho vedieť i pohladiť...!

Autor sa vo svojej, už 5. zbierke básní, opäť dotýka nástojčivých otázok, ktoré súvisia s existenciou súčasného človeka, s jeho láskami – neláskami, vzťahmi – nevzťahmi, pričom vychádza z problémov ktoré prináša súčasná doba a ktoré človeka ovplyvňujú do takej miery, že priam hrozí deformácia jeho charakteru. Zároveň však pripomína, že nik, ani sám autor nie je imúnny voči vlastnej minulosti, ktorá nás raz všetkých dobehne a je iba na nás ako ju každý prijme a postaví sa jej v danej prítomnosti. Skratkou vo svojej poézii sa snaží ukázať svoj vlastný pohľad na riešenie problémov a samozrejme, aj hľadať východiská.

Najnovšia básnická zbierka Miroslava Kapustu – Zastávka na zatmenie, je z doterajších štrnástich knižných publikácii už jeho siedmou zbierkou poézie. Hoci sa okrajovo venuje aj iným literárnym žánrom, vo svojom vnútri sa predsa len viac cíti básnikom. Podobne ako jeho predchádzajúce básnické zbierky, ani táto nevznikla spontánne, ale bola dlhodobo tvorená a dotváraná v cieľavedomom prístupe tak, aby priebežne odrážala dobu, a najmä aby zachytávala čo možno najviac súvislostí v súčasných medziľudských vzťahoch, charakteristických pre spoločnosť, v ktorej žijeme. Aj keď poéziu autora mnohí považujú za výsostne mužskú, nie je to celkom tak, snáď iba podľa mužského rodu, v ktorom sú jednotlivé texty písané. Autor sa však štýlovo snaží o súčasnú a zovšeobecnenú poéziu pre obe pohlavia a to ako jazykom, tak i rôznorodosťou tematiky, ktorá je myšlienkovo blízka jednak jeho naturelu, ale v poslednej dobe i projektu THE ART OF NEW WORLD, kde bol k medzinárodnej spolupráci oslovený spolu s množstvom iných žánrovo rozdielnych umelcov z celého sveta jeho zakladateľkou, francúzskou výtvarníčkou, Marie-Laure Romanet Prin. Autor si vo svojej poézii nevyhradzuje právo na absolútnosť vlastnej pravdy, ale v každom texte necháva priestor na jeho vlastné dotvorenie v chápaní čitateľa, k čomu vizuálne poslúži aj hojný počet ilustrácií, pôvodne voľných grafických listov, jeho spriazneného priateľa a výtvarníka, Igora Cvacha.

Miroslav Kapusta je slovenský spisovateľ a básnik, člen Spolku slovenských spisovateľov a vedúci pobočky PARS ARTEM pre banskobystrický región, autor doteraz 15 kníh (poézia, próza, knihy pre deti). Už v roku 2017, po autorovej prvej zbierke krátkych próz – ŠTEPENÝ ČERTOM, súbore jednoduchých príbehov zo života, bolo zjavné, aj vzhľadom na jej ohlas u čitateľa, že sa autor časom pokúsi o ďalšie, nezávislé pokračovanie. Aj sa tak stalo. Jeho druhá zbierka krátkych próz dostala názov TRAFENÝ ANJELOM. Keďže sa týmto čerti a anjeli v názvoch jeho kníh vyčerpali, jeho tretia kniha sa volá LEN TAKÉ KECY. Tak ako v predchádzajúcich dvoch, autor sa i v nej zameriava predovšetkým na láskavý a oslobodzujúci situačný humor, vyplývajúci najmä z dlhoročných manželských vzťahov. Jeho osobná skúsenosť v jednotlivých príbehoch si nekladie žiadne literárne ciele, až na jeden – pobaviť svojho čitateľa. Päťdesiat päť príbehov, ktoré sú v knihe obsiahnuté, mapuje dianie v rodinách i spoločnosti počas nedávnych rokov pandemických opatrení, až po súčasnosť. Autor si je vedomý, že čitateľ sa s mnohými príbehmi stotožní, prídu mu osobne i ľudsky blízke a v čitateľovi budú emočne ešte dlho doznievať – minimálne vo forme úsmevu.

Miroslav Kapusta je slovenský spisovateľ a básnik, člen Spolku slovenských spisovateľov a vedúci pobočky PARS ARTEM pre banskobystrický región. Doteraz vydal 16 kníh (poézia, próza, knihy pre deti). Básnická zbierka – KÝM ZASPÍM..., je jeho v poradí už 8. zbierka poézie, v ktorej autor odráža všetko čomu verí, čím žije, čo za svojich 70 rokov stihol nažiť, ale ešte nestihol vložiť do svojich predchádzajúcich diel. Ako básnik, kým je teda ešte tu, dovoľuje si metaforicky vo svojich básňach zľahka podotknúť, že: Človek by sa mal vždy snažiť o dobro, pomôcť slabšiemu ak je treba a v rámci vzťahov dbať aspoň o dodržanie svojho slova v danom sľube, lebo to pokladá za základ pri budovaní vzájomnej dôvery a zároveň to považuje aj za prejav úcty nielen k osobe, ktorej ho človek dá, ale i k sebe samému. Je tiež zmierený so všetkými hlúposťami, ktoré kedy vykonal, dokonca aj s tými, ktoré si nikdy neodpustil a ktoré sa mu nepodarilo napraviť, lebo bez nich by to už nebol on, ale niekto úplne iný! A verí v motýlí efekt, pretože v tomto svete a teda aj v živote každého, všetko so všetkým súvisí a keď príde ten čas a aj on pocíti znásobený dotyk vánku jeho krídel, je pripravený niesť aj zodpovednosť za všetky svoje chyby, dokonca i za tie, ktoré mu snáď ešte len bude dopriate vykonať, lebo taký život si vybral, taký žije a iba ten ho pripravil na všetko, čo so s ním súvisí. Aj to, nespoliehať sa veľmi na druhého, pretože aj tí druhí majú čo robiť, aby sa popri inom stíhali venovať náprave vlastných chýb a hriechov, kým aj k ním raz dôjde – zosilnený závan v mávnutí krídel motýlích! Ilustrácie: Miroslav Pazdera Už v roku 2017, po autorovej prvej zbierke krátkych próz – ŠTEPENÝ ČERTOM, súbore jednoduchých príbehov zo života, bolo zjavné, aj vzhľadom na jej ohlas u čitateľa, že sa autor časom pokúsi o ďalšie, nezávislé pokračovanie. Aj sa tak stalo. Jeho druhá zbierka krátkych próz dostala názov TRAFENÝ ANJELOM. Keďže sa týmto čerti a anjeli v názvoch jeho kníh vyčerpali, jeho tretia kniha sa volá LEN TAKÉ KECY. Tak ako v predchádzajúcich dvoch, autor sa i v nej zameriava predovšetkým na láskavý a oslobodzujúci situačný humor, vyplývajúci najmä z dlhoročných manželských vzťahov. Jeho osobná skúsenosť v jednotlivých príbehoch si nekladie žiadne literárne ciele, až na jeden – pobaviť svojho čitateľa. Päťdesiat päť príbehov, ktoré sú v knihe obsiahnuté, mapuje dianie v rodinách i spoločnosti počas nedávnych rokov pandemických opatrení, až po súčasnosť. Autor si je vedomý, že čitateľ sa s mnohými príbehmi stotožní, prídu mu osobne i ľudsky blízke a v čitateľovi budú emočne ešte dlho doznievať – minimálne vo forme úsmevu.