Plus d’un million de livres à portée de main !
Bookbot

Taras Prochasko

    16 mai 1968

    Taras Prokhasko est un auteur ukrainien dont les diverses expériences professionnelles façonnent sa voix littéraire unique. Ses écrits explorent souvent des thèmes d'identité, de mémoire et la recherche de sens dans le tissu de la vie quotidienne, en s'appuyant sur de riches contextes culturels et historiques. La prose de Prokhasko est célébrée pour sa précision, sa qualité introspective et sa capacité à capturer les subtiles nuances de l'existence humaine. À travers son œuvre, il cherche à dévoiler les couches cachées de la réalité et les profondeurs de la psyché humaine.

    Taras Prochasko
    Jetotak
    Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok
    Daraus lassen sich ein paar Geschichten machen
    Jinací
    Odkud se bere sníh
    Who Will Make The Snow
    • INCLUDED IN THE NEW YORK TIMES LIST OF BEST CHILDREN'S BOOKS OF 2023 The two newest moles in the forest learn to dig themselves out of their comfort zones and experience the boundless, unpredictable world around them—a Social Emotional Learning adventure Twin moles, Purr and Craw, are born on the first day of spring. The newest members of their woodland world, they’re curious about everything. What is swimming? Why does mother speak French as she makes pancakes? What does father scrawl in his notebook? Do animals live in the sea? Why do grownups eat smelly cheese? How do we get better when we're sick? What happens when we die? As they start to grow up, every day is filled with another adventure as they explore the peculiar characters that surround them in the forest. Home is always waiting for them, filled with the clacking of father’s typewriter, the sound of mother playing her upright bass, and the smells of quince jam and medicinal moss brews. During their adventures outside the home, they learn that the world is sometimes scarier, stranger and more dangerous than it seemed from the pocket of their father’s coat. Each new encounter leaves Purr and Craw a little braver and wiser and with a few extra friends. Beautifully illustrated with scenes of mischief and discovery by Marjana Prohasko, Who Will Make the Snow? reminds us that the world is always larger and more wonderful than we can see from our own corner of the woods.

      Who Will Make The Snow
    • Odkud se bere sníh

      • 80pages
      • 3 heures de lecture
      4,3(20)Évaluer

      Krtek je reportér Lesních novin, a když si jeho žena potřebuje trochu odpočinout a zacvičit na basu, nosí si táta nejmladší ze svých třinácti krtčat v kapse do práce. Tak se Vrněnka s Tlapkou začnou rozkoukávat po světě. A ať je jaro, léto, nebo podzim, je pořád co vidět: třeba modrou kouli, z níž se vylíhne pták, krtka, co se topí v řece (a potřebuje zachránit) nebo malou zaječici, které se ztratila maminka... A taky sníh, když se zrovna začne sypat. Příběh o tom, jak je dobré mít kamarády a pomáhat všem, co to potřebují, je určen čtenářům (i nečtenářům) od pěti let. Knížku napsal Taras Prochasko a ilustrovala Mariana Prochasko, současní ukrajinští umělci, kteří navzdory probíhající válce žijí na Ukrajině a vydávají knihy v nakladatelství Starého lva. To bylo v roce 2023 na boloňském veletrhu vyhlášeno evropským nakladatelstvím roku.

      Odkud se bere sníh
    • Mezi nejvyššími vrcholky Karpat leží městečko Jalovec, vyhlášené lázně, do nichž se na začátku dvacátého století sjíždějí hosté z celé Evropy, aby zde inhalovali éterické pryskyřice, konzumovali gin ve všech podobách a poslechli si zkazky o tajemných bytostech nadaných nadpřirozenou mocí. Kdo jsou Jinací? Pozemští bohové? Zaříkávači horských cest, hadů a krupobití? Nebo vypravěči, kteří dovedou splétat lidské osudy jako krajky vyšité na huculských krojích? Nechte se uhranout nejslavnějším „karpatským” románem předního ukrajinského spisovatele Tarase Prochaska.

      Jinací
    • Ein dramatisches Zeitalter auf wenigen Seiten zu besichtigen, dazu bedarf es der minimalistischen Kunst eines großen Autors. Taras Prochasko verwandelt ein Familienepos, das Hunderte Geschichten birgt, in lauter erzählerische Extrakte, die eine versunkene Welt und ihre Bewohner heraufbeschwören und zum Gegenstand der Meditiation machen. Diese Welt heißt Stanislau und liegt im Karpatenvorland, einem Winkel des Habsburger Reichs. Nach zwei Weltkriegen ist dort nichts mehr wie zuvor. Nur der Enkel Taras wohnt noch immer im Haus seines tschechischen Großvaters an der Hauptstraße. Nicht nur ihre verworrenen Lebensläufe ruft er auf, sondern auch die vielen Dinge, die es einmal gab: »Manchmal, wenn ich nichts mache und nichts sage, scheint es mir, daß genau dies das allerrealste Ich ist. Eine Sammlung chaotischer, unnützer Dinge.«

      Daraus lassen sich ein paar Geschichten machen
    • Taras Prochasko (* 1968, Ivano - Frankivsk) je ukrajinský prozaik a esejista. Spolu s Jurijom Andruchovyčom patrí k jadru tzv. Stanislavovského fenoménu - živého umeleckého prostredia, ktoré sa v spisovateľovom rodnom meste (s historickým názvom Stanislavov) sformovalo koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Prochaskove prózy - Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok a Ako som prestal byť spisovateľom - majú výrazne autobiografický rozmer a vychádzajú z reálií mesta počas jeho sovietskej éry, hoci pre autora - vzdelaním botanika - je literárnym domovom celá krajina okolo Karpát. Blízky dotyk s prírodou, citlivosť voči pohybom dejín a imaginatívna práca s pamäťou sú nosnými znakmi celého Prochaskovho diela a vedú k úvahám nad svojskou, stredoeurópskou verziou magického realizmu.

      Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok
    • Jetotak

      • 400pages
      • 14 heures de lecture
      4,1(14)Évaluer

      Nejpozoruhodnější současný ukrajinský spisovatel Taras Prochasko přepisuje historii rodných Karpat a s nimi celé střední Evropy, ve které je, jak známo, vše provázáno a všechno souvisí se vším. Nepíše ale alternativní dějiny, nýbrž propojuje místa do posloupností a ukazuje, že právě tak vznikají lidské osudy. Jeho román Jinací i esejistické povídky jsou magické, zenové, filosofické, estétské, prodchnuté melancholií a humorem. Autor v nich vede čtenáře borůvkovými stezkami, kolem starých vil po úbočích Karpat, dusnými kupé ukrajinských rychlíků i přítmím pražských kaváren. Ať píše Prochasko o čemkoli, vždycky píše o lásce. Existuje-li něco jako středoevropský magický realismus, pak toto je jeho zásadní kniha.

      Jetotak
    • Ukraina widziana oczami Prochaśki to kraina zamknięta masywem Karpat, kt�rej granice i reżimy zmieniają się z zawrotną częstotliwością. To łamigł�wka, układanka państw, front�w, język�w, niespokojna krzywa okupacji, wyzwolenia i zniewolenia. To także fenomen botaniczny, bo na łące „zielonej Ukrainy” gnieździ się kilkadziesiąt zupełnie odmiennych gatunk�w ludzkich. I noc na połoninie, kiedy wydaje się, że przegrzany zapach traw bierze się prosto z gwiazd, i kult śmiecenia zakrawający na pasję demiurga. `W gazetach tego nie napiszą` to prywatne lekcje z ukrainoznawstwa w wydaniu znakomitego pisarza, dziennikarza i botanika. Prochaśko w mistrzowski spos�b – czuły, a nie czułostkowy, niekiedy gniewny, a nigdy nienawistny, bez nacjonalnych ułud, a z wielką miłością – wiedzie nas przez pogańską, polityczną, kulturową, narodową puszczę, zwaną Ukrainą. Prowadzi, pokazuje, rozgląda się, wskazuje tropy, ostrzega przed bezdrożami, przedstawia towarzyszy drogi, widzi historię, rozumie przyszłość, wyraża ukraińską przebogatą, niejednorodną tożsamość. Pozostawia z pytaniami, choć sprawia wrażenie, że niemal zawsze zna odpowiedź. W tę podr�ż po ukraińskiej duszy i myśli wybrać się należy obowiązkowo, w cieniu Majdanu, w czasie krymskiego kryzysu, gdy leje się krew, i zawsze p�źniej. Bo Ukraina, kt�rej nie ma, będzie zawsze. Roman Kurkiewicz Cerkiewka w Dorze, jezioro Pisoczne na Polesiu, galicyjski Sniatyn – z Prochaśką jedziemy w Ukrainę. To podr�ż z szacunkiem dla chwili, czasami wręcz z religijnym zadumaniem się nad historią, ale i chaotyczna, bo bez mapy. Tylko jak stworzyć mapę kraju podobnego do zawieszonego na nitce jabłka, kt�re trzeba ugryźć bez pomocy rąk? Bez dr�g albo z gmatwaniną ścieżek, skrzyżowań, ślad�w i wskaz�wek. Trochę nasza, słowiańska bywa Ukraina Prochaśki, a trochę egzotyczna. Od Karpat dźwięki i zapachy wiatr przynosi, pobrzękują złe i dobre wspomnienia w dźwiękach muzyki ludowej. Przestrzenie i horyzont ze Wschodu chłodem daje o sobie znać. Kręci się Taras jak bączek po Galicji, Polesiu, Pokuciu i sięga do historii, a p�źniej wraca do postsowieckiej, bałaganiarskiej wsp�łczesności, aby w końcu trafić pod strzechę na karpackiej wsi. Do siebie. Jego Ukraina jest zawsze niepełna, niedokończona, niedopowiedziana. To fascynujący labirynt krajobraz�w pełen krwistych postaci. Po lekturze Prochaśki zawsze już odruchowo powiemy „w Ukrainie”, a nie „na Ukrainie.” Paweł Sulik, TOK FM

      W gazetach tego nie napiszą
    • Príbeh o rodinke krtkov z Bukovej hory voľne nadväzuje na knihu Kto nám z neba sype sneh? Tentokrát ponúka detektívnu zápletku, ktorú riešia najmenší členovia rodiny Ňufíkovcov - Mrnka, Ťapko a ich kamarátka Hrajka, pretože rodičia so súrodencami odleteli do Slnečného údolia pestovať hrozno a najmladší ostali doma sami. Letné dni im plynú v nerušenej zábave plnej vzrušujúcich dobrodružstiev. Keď však do Bukovej hory zavíta na koncert slávna speváčka Eli Omis, z cukrárne zmizne more, vlastne obraz, na ktorom je more namaľované a detektívne pátranie sa môže začať... Rozprávková kniha Kam zmizlo more? je určená deťom od 5 do 9 rokov.

      Kam zmizlo more?