Peter Zajac Livres

Literárnovedná práca sa usiluje vymedziť teoretické podmienky, za ktorých sa môže tvorivosť v literatúre uplatniť, ako aj jej konkrétne prejavy. S doslovom Fedora Matejova.

PRÍBEH DOKTORA FAUSTA svetoznámeho čarodejníka a černokňažníka ako sa upísal diablovi aké medzitým zažil neobyčajné dobrodružstvá ako ich sám pripravil a vyvolal až do jeho posledných dní - pre čitateľov od 11 rokov podľa rôznych prameňov prerozprával Peter Zajac.

Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.

Dvadsaťpäť je počet rokov, ktoré uplynuli od revolúcie. Dvadsaťpäť 2014-1989 je názov novej knihy trojice autorov - Fedora Gála, Petra Zajaca a Mira Švolíka. Kniha vychádza vo vydavateľstve Artforum a je akousi dvojičkou k spoločnej knihe Petra Zajaca a Fedora Gála 1+1, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus v roku 2004. Nadväzuje na stĺpčeky, ktoré písali obaja posledné roky pre magazín .týždeň. Rozhodli sa texty sústrediť na oblúk rokov 1989 – 2014 a nastaviť im akési viaclomné zrkadlo. Peter Zajac o vzniku knihy hovorí: „Chceli sme nasvietiť rok 1989 rokom 2014 a rok 2014 rokom 1989 a spätne reflektovať zmeny, ku ktorým u nás došlo za posledných dvadsaťpäť rokov. Zároveň sme sa na ne chceli pozrieť z dvoch odlišných uhlov pohľadu. Vedome sme sa rozhodli pre skratku, nechceli sme dobu popisovať, ale hľadať jej metaforu, ktorej František Mikloško hovorí znamenie doby.“ Texty spolu s intímnymi dobovými fotoesejami Mira Švolíka vytvárajú súčinnosť všetkých troch uhlov pohľadov a perspektív na dvadsaťpäť rokov, ktoré od revolúcie uplynuli.

Cieľom sond do slovenskej literatúry 20. storočia je nanovo prečítať texty kľúčových autorov (od Vajanského po súčasnosť), nakoľko adekvátne čítanie je dôležité pre aktuálne poznanie ich diela a umožňuje položiť si otázku, aké sú základné kultúrnohistorické, literárnohistorické a historickopoetologické koordináty slovenskej literatúry 20. storočia. Predkladaná lektúra textov jednotlivých autorov ukazuje, že ich možno prečítať v novej, živej a otvorenej čitateľskej perspektíve. Použitie slova sonda v pomenovaní zväzku zdôrazňuje významný moment, a to, že nejde o reprezentatívnu úplnosť, ale o interpretačnú výberovosť jednotlivých textov a autorov.

Kniha se zabývá estetickou a poetologickou kategorií klasicismu z literárněhistorického hlediska. V Prolegomenech navrhuje model, který počítá s latentním klasicistním povědomím trvajícím zhruba mezi léty 1775—1850, a sleduje různotvary klasicistních manifestací po celou sledovanou dobu. Dále resumuje předpoklady českého klasicismu v klasicismu italském, francouzském a německém. Autorský tým se skládá z pracovníků Ústavu pro českou literaturu AV ČR, Ústavu slovenskej literatúry SAV, Ústavu bohemistiky FF JU a Ústavu české literatury a knihovnictví FF MU.

Fedor Gál a Peter Zajac a ich slovný a myšlienkový ping-pong na témy nadhodené veľkými či malými udalosťami roku 2014. Výber stĺpčekov z časopisu .týždeň zhŕňa predošlý rok a zároveň ho stavia do svetla otázok a zamyslení, ktoré aj nás provokujú nielen k rekapitulácii predošlého roka.

Záznam diskusií dvoch významných slovenských osobností, uverejňovaných na stránkach týždenníka Domino fórum, na témy, ktoré ich zaujali. Ide o 7. zväzok voľnej edície LIMES.

Hlavnou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Dialógy sa dotýkajú slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a občianskeho života, pričom Tatarka je ich centrálnou postavou. Predstavuje syna, ktorý si musel vymyslieť otca, ktorého nepoznal, a jeho vzťahy s matkou a sestrami ovplyvnili aj jeho vzťahy s inými ženami. Rozhovory skúmajú, aký typ žien ho fascinoval a ako si získaval ich srdcia. Dôležitou témou je aj Tatarkov písací štýl a jeho premeny, ako aj jeho vášeň pre prepisovanie textov. Ako presvedčený komunista rýchlo zistil, že socialistický realizmus nie je preňho, a rozhodol sa pre disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Napriek obmedzeniam totalitného režimu sa jeho meno vytratilo z literárnych dejín, pričom archív sa stal jeho záchranou. Po opustení Katolíckej cirkvi sa v starobe vrátil; otázkou zostáva, prečo. Tatarka bol tiež obdivovateľom moderného výtvarného umenia, pričom sa zaujímal o nové trendy a konflikty s umelcami. Jeho schopnosť obdarovať iných a nadšenie pre veci, ktoré ho zaujímali, ho odlišovali od väčšiny spoločnosti. Napriek tomu, že Démon súhlasu nie je jeho vrcholným dielom, je najznámejším. Témy o démonoch a smrť, s ktorou sa konfrontoval počas života, sú významné. Kniha ponúka pohľad na Tatarkov život a vyzýva čitateľa, aby si sám našiel odpovede na otázky, ktoré vyvstávajú.