Anna Grusková Livres

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži (creative non-fiction) hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovejženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania. Kniha získala ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska 2022 (Cena Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu grafickú úpravu pre dizajnérku Ester Mládenkovú).

Kto si dnes spomenie, ako vyzerala bratislavská podstaničná štvrť pred mnohými desaťročiami? Aké bolo dnešné Námestie slobody, desaťdomky - Zehnhäuser, YMCA, trhovisko Žilinská? Kto si spomenie na kuchárku, ktorá si na dvore každé ráno mlela kávu? Autorka, Anna Grusková o tom rozpráva prostredníctvom vlastných aj požičaných príbehov.

„… jako když v baráku zbourají fasádu, a ty vidíš ty zbytky pokojů, tapet a dlaždiček, stopy po lidech, kteří tam žili, ale už jsou pryč.“ Komůrky Anny Gruskové se odehrávají mezi dcerou a otcem, krutostí a něhou, mezi současností a obdobím normalizace, mezi divadlem a filmem.

Aj v tom najmenšom mestečku či dedine na území dnešného Slovenska sa našli Romeovia a Júlie, Kubovia a Aničky. Záľubu v „divadelníčení“ si do nových domovov priniesli aj slovenskí vysťahovalci a následne ju zaznamenali prostredníctvom fotografie. Fotografia zachytáva to, čo už nikdy nebude rovnaké, teda smrť okamihu. Na podobnom princípe funguje aj divadlo, ktoré prebieha a zároveň zomiera v čase a priestore medzi hercami a divákmi. Dlho to bola jedine fotografia, ktorá mu zabezpečovala ďalší život.