Štvrtý diel edície Slovenské dejiny zahŕňa obdobie ohraničené rokmi 1914 – 1938, teda od začiatku prvej svetovej vojny po vznik vojnového Slovenského štátu. Predmetné obdobie je mimoriadne dôležité a súčasne hektické, bohaté na prelomové zmeny a zvraty, ktoré výrazne zasiahli a formovali celú slovenskú spoločnosť. Ide o stále živé a diskutované dejiny, ktoré často až dodnes pôsobia polarizujúco. Širokej kultúrnej verejnosti ako aj študujúcej mládeži prináša základnú orientáciu v slovenských dejinách. Zároveň sa stáva nezastupiteľnou učebnou pomôckou s dostatočným zdrojom pôvodných informácií a pramenných materiálov.
Publikácia sa venuje termínu "slovenské územie" ktorého názov je odvodený od slovenského etnika, obývajúce tento regiónnepretržite od príchodu slovanských kmeňov až do súčasnosti. Slováci žili na tomto území kompaktne, kontinuálne a boli najpočetnejší. Popritom geografický a kultúrny priestor slovenského územia bol už pred príchodom Slovanov vymedzený určitými stereotypmi, na ktoré Slovania po svojom príchode nadviazali. Vymedziť pojem slovenského územia je možné iba v jeho historickej stálosti a zároveň premenlivosti, v hľadaní súvislostí a súvzťažností s inými kultúrnymi, etnickými, sociálnymi, hospodárskymi a politickými skutočnosťami.
Prvá svetová vojna od základu zmenila strednú Európu. Rakúsko-Uhorsko zaniklo, na jeho troskách vznikli nové štáty, zoskupenia a aliancie. Trpká vojnová skúsenosť zasiahla celú generáciu. Viedla k zrodu nových vízií, plánov, projektov a ideálov. Slováci dostali svoju štátnosť. Nebol to jednoznačný a jednoduchý proces. Čítanie autentických prameňov z tohto obdobia je nesmierne napínavé a vzrušujúce.
Bohato ilustrovaná kniha ponúka odbornej i širokej čitateľskej verejnosti fundovaný obsažný a ucelený pohľad na vznik a vývoj úcty k Sedembolestnej Panne Márii od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Poukazuje pritom na významnú úlohu, ktorú zohralo kresťanstvo v slovenských dejinách.
Autor vychádza z najnovších historických výskumov a z vedeckého skúmania veľkého množstva historických prameňov a literatúry, pričom predkladá aj niektoré nové poznatky, ktoré doteraz neboli publikované. Poukazuje na najstaršie historické korene mariánskej úcty i na vznik úcty k Bolestnej Matke Božej spätej s duchovnosťou európskeho stredoveku. Osobitnú pozornosť venuje pútnickému miestu Šaštín, ktoré zohrávalo od 16. storočia mimoriadnu úlohu v duchovnom živote celej monarchie a v 19. a 20. storočí sa postupne stalo aj zdrojom posilňovania národného vedomia Slovákov. Tento vývoj vyústil až do širokého prijatia a napokon i formálneho ustanovenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov, k čomu kniha prináša plné znenia súvisiacich dokumentov.
Publikácia je organickou súčasťou edície Slovenské dejiny I – IV. Nadväzuje na ňu chronologicky, tematicky i spôsobom spracovania. Slovenské dejiny V vymedzujú historické obdobie rokov 1938 – 1945. Ide o zložité obdobie, zahŕňajúce výrazné štátoprávne zmeny od vyhlásenia autonómie Slovenska v roku 1938, vznik a zánik Slovenskej republiky 1939 – 1945, ako aj kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v danom období. Syntéza umožňuje nezaujatý pohľad na najnovšie dejiny a inšpiruje k premýšľaniu. Širokej kultúrnej verejnosti, ako aj študujúcej mládeži prináša základnú orientáciu v slovenských dejinách. Vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.
Páter Ján Hutyra (* 12. február 1912 Jablonov, okres Levoča † 20. február 1978 Brno, Česká republika) bol kňaz a rehoľník – vincentín. Jeho dielo bolo motivované kresťanskou službou v duchu spirituality sv. Vincenta de Paul. Patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenských dejín 20. storočia, no predsa pomerne málo spomínaným. Aj z tohtodôvodu sa dňa 8. apríla 2019 v Nitre konala vedecká konferencia na tému Osobnosť pátra Jána Hutyru CM. Jedenásť účastníkov tu prezentovalo najnovšie poznatky o živote a diele Jána Hutyru. Z ich príspevkov je zostavený predmetný zborník, ktorého štúdie prinášajú nové pohľady na osobnosť Jána Hutyru. Zameriava sa na menej spracované úseky jeho života, ako napríklad jeho rodinné zázemie a detstvo, jeho vzťah k vysokoškolskej mládeži, postoj k sociálnej otázke, pohľad na aktuálne dianie v spoločnosti, jeho spiritualitu a význam pre rehole vincentínov a vincentiek. Osobitne treba upozorniť na príspevky, venované perzekúcii Jána Hutyru po roku 1947, založené na archívnom výskume z nedávno sprístupnených archívov bezpečnosti. Popri štúdiách, ktoré sa venujú čiastkovým témam obsahuje zborník aj prierezové štúdie, ktoré zaraďujú Jána Hutyru do kontextu náboženského a spoločenského diania na Slovensku v 20. storočí. Autormi štúdií sú najmä odborníci z oblasti historiografie a teológie. Dôkladnejšie mapovanie života a diela vincentína Jána Hutyru je výzvou nerezignovať na vlastné dejiny, ale hľadať osobnosti, ktoré sa v ťažkých podmienkach prenasledovania usilovali žiť a ďalej odovzdávať kresťanský ideál lásky a služby blížnemu.
Andrej Hlinka patrí ku kontroverzným postavám našej histórie. Jedni ho zatracujú, iní velebia. Táto kniha nemá ambície ani vyzdvihovať, ani zatracovať. Opisuje Hlinku z rôznych pohľadov - ako kňaza, vedúceho predstaviteľa strany, bojovníka za autonómiu Slovenska, ale aj ako človeka. Je ďalším kúskom do mozaiky národných dejín.
