Peter Balko Livres

Hravosť, originalitu a zážitkovosť ponúkajú čitateľom zostavovatelia antológie literatúra bodka sk prozaik Peter Balko a básnik Peter Prokopec. Mladí autori vybrali prozaické texty 15 súčasných slovenských autorov, ktoré ich najviac oslovili a veria, že si získajú ďalších nadšencov. V antológii nájdete texty Ballu, Agdu Bavi Paina, Ivany Dobrakovovej, Mily Haugovej, Moniky Kompaníkovej, Václava Kostelanského, Daniela Majlinga, Dušana Mitanu, Václava Pankovčína, Jána Púčeka, Stanislava Rakúsa, Ruda Slobodu, Mareka Vadasa, Pavla Vilikovského a Martina M. Šimečku

Nakładem Wydawnictwa Biblioteka Słów pod koniec października ukaże się nowa powieść słowackiego pisarza Peter Balko Wyspa O w przekładzie Miłosza Waligórskiego. To już druga powieść Petera Balko, w 2014 roku zadebiutował książką Wtedy w Loszoncu (polskie wydanie 2019). Wyspa O Petera Balko jest zarówno powieścią detektywistyczną o nielegalnym handlu wyobraźnią, ojcowsko- synowskim dramatem psychologicznym i horrorem czerpiącym z estetyki nazi exploatation, lecz także historią z ducha pikarejską, w której funkcja rozrywkowa i sugestywny język filmowy odgrywają równie ważną rolę co sprawy cięższego kalibru: aluzje do ciemnych stron dziejów Słowacji, dyskurs metaliteracki czy medytacja nad granicą dzielącą rzeczywistość od fikcji Jędrzej WasielewskiPowieść jest z początku dramatem skupiającym się na trudnych relacjach ojca i syna, później zmienia się w rasowy kryminał z magiczno-realistycznym sznytem (znanym z debiutu Wtedy w Loszoncu), a kończy się jako horror fantasy. Autor wiele miejsca poświęca samej literaturze, procesowi pisania, wyobraźni, dużo tu odniesień do współczesnych słowackich i światowych pisarzy, nie zabraknie też polskich wątków. Tekst skopiowany ze strony https://rynek-ksiazki.pl/sklep/wyspa-o-petera-balko-przedsprzedaz/ | Rynek książki

Po dvoch knihách poézie, skúmajúcich hĺbku ľudskej existencie a zaradenosť človeka v spoločnosti, sa Peter Prokopec (1988) predstavuje v básnicky netypicky praktickej a pragmatickej situácii. V knihe s dráždivo nejednoznačným názvom Reality (2023) sprevádza čitateľa príbehom hľadania a upravovania bytu pre seba a svoju rodinu. Básnická zbierka prostredníctvom drobných, ale presných pozorovaní zaznamenáva jednotlivé fázy celého procesu a odkrýva poetický potenciál aj na tých najnečakanejších miestach. Zdanlivá banálnosť náhle ustupuje, keď si uvedomíme, že ide o životné rozhodnutie, pretože toto miesto bude raz skrýšou, útočiskom a všetkým, čo čakáme od slova domov. Konceptuálny rozmer knihy, ktorá skúša možnosti civilnej, civilizačnej a mestskej poézie, podporuje minimalistický dizajn výtvarníčky Márie Čorejovej, ktorá do ilustrácií ukryla reálny pôdorys bytu, stojaceho v centre príbehu.

Román z metropoly juhu je prozaickým debutom Petra Balka, víťaza literárnej súťaže Poviedka 2012. "Zmes drsnosti a nehy, fantázie a surovej skutočnosti, historických aj rodinných udalostí, ktoré spája magické meno mesta Lučenec – Lošonc, kde sa dotýkajú národy, kultúry, osudy, vzťahy: minulosť a prítomnosť. Prvá próza talentovaného „zapisovača” do zošitkov je skvelá. Všetko napísané čarovným rukopisom akoby ešte chlapčenským, ale reflexia a vnímanie je už dospelé, mužské. Táto ostrá dvojpólovosť vytvára napätie, ktoré nedovolí odložiť knihu, kým ju nedočítate. Je to presné, žiarivé a predsa tajomné. Ako život.“ (Mila Haugová) Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s textom Labutia balada, ktorý sa stal predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci (Via Ločonc), ktorý sa odohráva v meropole juhu - Lučenci.

In Peter Balkos warmherzigem Debütroman erleben wir die Abenteuer von Tom Sawyer und Huckleberry Finn an der ungarisch-slowakischen Grenze. Leviathan, schüchtern und ängstlich, wird durch die mutige Kapia zu neuen Abenteuern inspiriert. Ihre Freundschaft wird jedoch durch ein harmloses Kussereignis auf die Probe gestellt.

Metrofóbia je básnickou zbierkou troch autorov, ktorých básne spája pocit osamotenia v modernom veľkomeste. “Keď sa autori rozhodnú vydať zbierku básní, každý vlastnú, no v spoločnej knihe, buď ide o antológiu, alebo manifest. Pôvodne plánovaný názov projektu – Trikolóra, ktorý pretrval vo výtvarnom spracovaní Ani Ostrihoňovej, skôr svedčí o tom druhom, lebo tieto individuálne poetologické vklady vytvárajú synergický emblém akcentujúci zabudnuté humanistické ciele súčasnej západnej civilizácie. Ale výsledný efekt tohto literárneho počinu, napokon, vystihuje jeho finálny názov; je to strach zo stavu, kam dospela novodobá industriálna spoločnosť, napriek žoviálnemu heslu Veľkej francúzskej revolúcie, do sveta, ktorý sa bojí poézie.” Peter F. ‘Rius Jílek