Václav Pankovčín Ordre des livres (chronologique)

2. zväzok súborného diela obsahuje: Sandokan - lev z Marakéša, Tri ženy pod orechom, Bude to pekný pohreb a poviedky z pozostalosti.

3. zväzok súborného diela obsahuje romány: Polárny motýľ, K-85 a román z pozostalosti Lináres.

Roku 1998 sa Pankovčín predstavil poslednou knižkou, ktorej vydania sa dožil, K-85 s podtitulom Príbeh o prerušenej mravčej ceste. Táto novela so zrejmými autobiografickými prvkami odvodzuje svoj názov od lekárskej diagnózy, K-85 totiž značí: Pancreatitis chronica acuta exacerbans. Hrdinom, ktorý je poznačený akútnym zápalom pankreasu, je Jakub. Ešte predtým, než sa dostane do nemocnice – a nemocničné osudy jeho i spolupacientov sú ústrednou náplňou novely – ešte predtým celkom symbolicky zmaže cestu mravcom. Jeho žena Paulína mu mnohoznačne vyčíta: „Ako si im zmenil život. Ony nevedia, kto im to spravil. Predstav si, že aj nad nami je niekto oveľa-oveľa väčší ako my, zrazu ti takto prstom pretne tvoju cestu. Skríži ti plány, vyvolá chaos a zmätok, úplne od základu ti zmení život...“

Kniha z vysokoškolského prostredia inšpirovaná magickým realizmom. Kniha o študentských rokoch Patrika Danvela, ktorého stopy možno nájsť už v predchádzajúcich Pankovčínových dielach, jeho korene siahajú až do Rantaprapánu. Tu náš hrdina z malej internátnej izby „vie, čo je zmysel života: užiť si, žiť naplno a nehľadať nezmyselné nuansy tam, kde nie sú“. A tak si užíva svoje bratislavské študentské roky, hľadá svoju lásku i sám seba – a očakáva prílet svojho zázračného polárneho motýľa, ktorý ho vyslobodí z jeho ťažkostí a „upevní lásku“.

Cała twórczość Pankovcina układa się w jednorodną, realistyczno-magiczną całość. Motywy, postaci, zawsze trochę podobny do samego autora narrator, a także miejsca akcji, powtarzają się i przeplatają na śmiesznie i na poważnie.

Václav Pankovčín (1968 – 1999) napísal novelu Tri ženy pod orechom (1. vyd. 1996) v čase, keď už mal za sebou tri knihy poviedok. Tri ženy, Marimka, Martuška a Ilona majú okrem spoločnej krvi v jednom aj spoločný osud. Všetky vychovávajú deti bez mužov. Ľudovo sa im hovorí – prespanky. Každá z nich má však iné priezvisko. Dve sa vydali, ale s mužom žili len veľmi krátko. Všetky tri sú príťažlivé. Keď príde ich čas, vzdúvajú sa im prsia a zaobľujú boky. Mocú chlapom hlavy a Pankovčín ich nazýva bosorky. Sú chudobné a biedne, majú svoju ľudskú hrdosť a s ňou žijú čestne do konca života. Či skôr – sedia na dvore pod orechom, modlia sa a čakajú na koniec sveta. Zažijú veľa bolesti, ľudskej lopoty a ponižovania. Celý ich príbeh je príbehom ľudského trápenia či nenaplnených túžob. Pankovčínov mysticizmus určuje v tejto novele dej a vedie čitateľa všetkými podstatnými zmenami v osude hlavných hrdinov. (Dáša Šebanová)

Balansovanie na hrane reálneho a magického u mňa vychádza skôr z toho, že od detstva som si rád vymýšľal. Je to podmienené aj dávkou fantázie, niečím, čo má človek zažité, čo zdedil a čo prežíva. Pritom treba pripomenúť, že urieknutie či počarenie sa na mnohých miestach a nielen na východnom Slovensku považuje za úplne normálny jav, v ktorý verí veľa ľudí. (Václav Pankovčín) Prvý zväzok súborného diela predčasne zosnulého talentovaného autora Václava Pankovčína obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov, ktoré mu vyšli v prvých dvoch knihách „Asi som neprišiel len tak“ a „Marakéš“. Sú doplnené o nové, doposiaľ nepublikované texty z pozostalosti.

V Pankovčínovom magickom svete niet obmedzení: aj tie najnepravdepodobnejšie veci a udalosti sa dejú celkom prirodzene. Pankovčín je typ spisovateľa, ktorý ctí hru, zábavu, zábavku, je hutný, a pritom poetický. Patrné je to už v tejto jeho debutovej knihe.

Ide o súbor próz, ktoré spájajú postavy i miesto deja, východoslovenská dedinka s exotickým názvom Rantaprapán. Svojím spôsobom ide o akýsi voľne koncipovaný román, vytvorený akoby zo sklíčok čarovnej mozaiky, kde je každý kamienok osobitý a osobitne čarovný. Udalosti a postavy v Rantaprapáne rámcuje odchod pána Šalamahu po rebríku do neba a na záver jeho symbolický pohreb. V Pankovčínovom magickom svete niet obmedzení: aj tie najnepravdepodobnejšie veci a udalosti sa dejú celkom prirodzene. Pankovčín je typ spisovateľa, ktorý ctí hru, zábavu, zábavku, je hutný, a pritom poetický, ako čert krížu sa vyhýba nude. Pracuje s očarením: jednak to očarenie zo života a zo svojho okolia absorbuje, a súčasne ho dokáže plnými priehrštiami rozdávať. Tak sa v jeho textoch dejú divy a prelína sa sen s realitou, fantázia so skutočnosťou.