Exploring the intricate relationship between film and music, this book delves into how soundtracks enhance storytelling and emotional impact in cinema. It examines various theoretical frameworks and practical applications of music in film, highlighting the role of composers and the evolution of film scores. Through case studies and critical analysis, it reveals the significance of musical elements in shaping viewer experience and interpreting narratives, making it an essential read for filmmakers, musicians, and film enthusiasts alike.
In the present time electronic media are the most powerful factory that influence music culture. They change social functions of music, they affect musical behavior, music taste and aesthetic ideals of the society. The power of film, television and other media is based on the fact that the media trigger complex audiovisual perceptions or they determine the ways of how music evokes extra-musical imaginations. Audiovisual Media and Music Culture struggles to systematize and classify the basic categories of audiovisual communication, it explains music in media as a category of space and time, reveals the laws of the music culture development, the advantages and disadvantages of civilization trends and it also separates value constants from transition episodes.
Praktiky kinohudby na Slovensku v období nezvukového filmu, prvé filmové hudby súvisiace so vznikom slovenskej národnej kinematografie, estetické súvislosti s hudbou iných žánrov, hodnotiace postrehy k hudbe hraných, dokumentárnych a animovaných filmov a praktikám hudobného ozvučovania filmových periodík. Stručné dejiny tvorivých impulzov, tendencií, zvyklosti a manier na pozadí rozvíjajúcich sa technických predpokladov, meniacich sa tvorivých podmienok a požiadaviek na hudbu v dramaturgii filmovej tvorby. Prehľad slovenských filmových hudieb v chronologickom poradí i v tvorbe jednotlivých skladateľov.
Teória liturgickej hudby sa usiluje vysvetliť posvätnú hudbu ako súčasť
liturgie, prejav, nástroj či výraz liturgie. Vymedzuje antropologické
východiská kresťanskej liturgickej hudby, všíma si analógie medzi náboženstvom
a hudbou a z pohľadu kognitívnych vied sa usiluje vysvetliť pôsobenie hudby v
rámci liturgických obradov. Liturgická hudba je staršia než jej vedecká
reflexia, liturgickú hudbu možno pochopiť len na pozadí jej tradície. Preto je
v knihe načrtnutá logika vývoja liturgickej hudby, ako sa začala formovať v
apoštolských časoch a v prostredí prvých kresťanov prostého a úprimného
zmýšľania spontánne ako výraz ich kresťanskej viery nezávisle od dobových
filozofických a teoretických vysvetlení hudby. Pritom aj jednoduchá hudba
prvých kresťanov mala v sebe potenciál bohatého rozvoja až k hudbe dnešných
čias. Kniha vymedzuje prínos jednotlivých historických epoch vo vývoji
liturgickej hudby i hudobného umenia vo všeobecnosti. Osobne si pritom všíma
najmä gregoriánsky chorál, vlastný spev rímskej liturgie, i problematiku hudby
v súčasnosti v rámci liturgickej obnovy po Druhom vatikánskom koncile. Teória
liturgickej hudby preberá hudobné stvárnenie jednotlivých častí omše, najmä
spevy kňaza a odpovede veriacich, tradičné latinské spevy i spevy omšového
ordinária a propria v národných jazykoch, tradičné chrámové piesne i módne
spevy typu 'gospel'. Podobne preberá aj liturgiu hodín, liturgický rok aj
otázky uskutočňovania liturgickej hudby v praxi. Pre väčšiu názornosť kniha
podáva množstvo vyobrazení a notových príkladov. Nakoniec kniha upozorňuje na
rozličné prístupy k riešeniu problémov liturgickej hudby.
Teória zvukového majstrovstva sa venuje základným kategóriám filmového a
televízneho zvuku, ako sú ticho, atmosféry, ruchy, ľudská reč a hudba.
Vysvetľuje činnosti zvukového majstra na príprave a nakrúcaní filmov a
televíznych diel, štúdiové snímanie a spracovanie zvukov a ich mixáž.
