TU - Filozofická Fakulta Livres

V odbornej literatúre i v praxi sa stretávame v súvislosti s diagnostikou i liečbou detskej mozgovej obrny prednostne so zameraním na pohybovú zložku, ktorá je dominantným prvkom tohto ochorenia. Podľa niektorých autorov až 50% týchto detí trpí aj poruchami zrakových funkcií. Podieľa sa na nich množstvo rozličných štruktúr mozgu, takže pôsobením inzultov vedúcich k detskej mozgovej obrne dôjde k poškodeniu zrakových funkcií veľmi ľahko. V systéme komplexnej starostlivosti by teda nemala chýbať rutinná diagnostika zrakových funkcií a ich následná adekvátna stimulácia. Zvlášť, ak berieme do úvahy výskumne potvrdený fakt, že úspešnosť akejkoľvek terapie je okrem iných faktorov limitovaná vekom a s ním spojenou plasticitou nervového systému. Práca je zameraná na problematiku vyšších zrakových funkcií u detí s detskou mozgovou obrnou, zhodnotenie ich výkonov v porovnaní s normou a následne sledovanie zmien, ktoré nastanú v priebehu aplikácie Montessori terapie. Z teoretického hľadiska sa tiež venuje plasticite nervového systému, čo je významný faktor a zároveň podmienka úspešných terapeutických zmien v procesoch vývinovej rehabilitácie. Zvlášť rozoberá Montessori terapiu, jej historické a pedagogické východiská, ďalej jej techniky, špecifiká terapeutickej situácie ako aj možnosti tejto terapie ako súčasti kognitívnej rehabilitácie detí s detskou mozgovou obrnou.

Publikácia Základy morálnej teológie v dejinnom kontexte I. (Od jej počiatkov po tridentskú reformu) prezentuje, analyzuje a interpretuje základné morálne témy a ponúka zdôvodnenia, prečo je morálny život nevyhnutný. Samozrejme, že rozhodnúť sa pre „morálnosť“ nikdy nebolo, nie je, a ani nebude jednoduché. Kritériá mravnosti vždy boli, sú, a aj zostanú náročné, pretože sú normatívne a vyžadujú istý poriadok (ordo). Každá dezorientácia v pravde a v hodnotách privádza ľudí na križovatku medzi „byť“ a „mať“, ktoré možno uviesť do „proporcie“ len návratom k civilizácii lásky. Mravnosť má základ v morálke. Je to cesta, kráčanie, angažovanosť, kreatívnosť, pohotovosť skúmať a sprístupňovať nové, hodnotiť vlastné možnosti i limity, slovom proces, v ktorom vyzrievajú otázky pravdy a dobra. Tu nestačí iba prirodzený intelekt, ale potrebná je aj viera a Božia milosť, od ktorých závisí progresívnosť kvalitatívnej premeny. Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD., získala doktorát z morálnej teológie a etiky na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme. Habilitovala sa a inaugurovala na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Prednáša od roku 1996 na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a externe aj na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v študijnom programe Křesťanská výchova. Profesne sa venuje morálnej filozofii a morálnej teológii, dejinám etiky, sociálnej etike, stredovekej filozofii, tomizmu, novotomizmu a personalizmu. Publikovala viaceré monografie: Pohľad do dejín etických systémov (1998); Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (2001); Kresťanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (2002); Etika – sociálne vzťahy – spoločnosť (2005); Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského (2006); Etická rozprava o cnosti a dobrokráse. Aretologicko-filokalistické reminiscencie (2009); Morálna filozofia Jacquesa Maritaina. Reflexie o etike a morálke (2011); Fenomén krásy v slovanskom myslení (2011).

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej v Trnave 26. a 27. októbra 2011

Mgr. Martin Tibenský, PhD. pracuje na katedre histórie Filozofickej fakulty v Trnave ako odborný asistent so zameraním na slovenský stredovek. Vo svojich doterajších prácach sa zaoberal regionálnymi dejinami trnavského okolia a samotného mesta Trnavy. Hrad Červený Kameň bol centrom jedného z najdôležitejších panstiev na úpätí Malých Karpát. Napriek tomu sa toto panstvo doteraz nedočkalo komplexnejšieho historického spracovania svojich stredovekých dejín. Monografia preto otvára množstvo tém, ktoré bolo možné postihnúť zachovanými prameňmi. Dôraz bol prirodzene kladený na majetkové pomery a hospodárske dejiny. Autor však hlbšie ozrejmuje aj pozadie vzniku panstva v širšom geografickom regióne a jeho neskoršie interakcie s okolitými mestami.

Problém slobody možno do určitej miery objasniť iba tak, keď fenomén slobody uchopíme, porozumieme a skúmame celostne a keď ho analyzujeme z viacerých komplementárnych základných hľadísk. Tento prístup sa ukázal ako schodná cesta na prekonávanie rôznych apórií v otázke slobody. Keď sa spýtame na slobodu, o čom je vlastne reč? Ide o problém gnozeologický, ontologický, axiologický, etický, či nejaký iný? Alebo ide o všetky tieto problémy dovedna? A kto je na túto základnú otázku schopný a kompetentný odpovedať? Vedec, politik, teológ, filozof? Nestačí len skúmať, čo je sloboda, ale treba skúmať aj to, akým spôsobom sloboda je, aké jej bytie, resp. aký je spôsob jej bytia. Keď slobodu prednostne vzťahujeme na človeka, čo nás koniec koncov má najviac zaujímať, potom spôsobom bytia človeka je samotná jeho existencia a sloboda je neoddeliteľnou súčasťou, dimenziou bytia človeka, bez ktorej človek neexistuje. Človek teda existuje tak, že existuje v slobode a sloboda existuje v človeku. Jedným z bytostných atribútov človeka je jeho sloboda, takže on sám je vlastne v istom základnom zmysle slobodou. Človek existuje od svojho počiatku v slobode, preto nemôže nebyť slobodný.