Hnat Chotkevyč patrí k spisovateľom, ktorí literárne začali tvoriť na začiatku dvadsiateho storočia. Revolučné roky 1905 ho zaviali do Haliča, kde žil dlhší čas. Študoval tamojší kraj a obyvateľov, najmä etnickú skupinu Huculov, a z ich prostredia čerpal námety pre svoje viaceré diela. Knim patrí aj Kamenné srdce — román o zbojníkoch. V huculskom kraji bolo zbojníctvo svojráznym prejavom sociálneho protestu najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Ľudová fantázia ich opriadla povesťami a legendami, urobila z nich ideálnych hôrnych chlapcov, pomstiteľov krívd, ospievala ich podmanivými básňami a piesňami. Hnát Chotkevyč síce vychádza z romantizovanej predstavy o zbojníkoch, ale len preto, aby v závere tento mýtus odromantizoval, ukázal ho v skutočnom svetle. Kamenné srdce je príbehom sklamanej lásky dvoch mladých ľudí — Marusie á zbojníka Dmytra. Marusia, žena popa Vasyľa, žije síce v blahobyte, ale v atmosfére nenaplnených ľúbostných túžob. Jej prirodzená dievčenská rojčivosť sa snúbi s ľudovými povesťami o zbojníkoch, vytvorí si o nich predstavu ideálnych rytierov. No z tohto sna čoskoro vytriezvie. Kamenné srdce je plné opisov krásnej huculskej prírody, ľudových obyčajov, spôsobu ich života, autor využíva piesne a legendy, miestami aj štylizuje folklórny materiál.
Hnat Martynovyč Chotkevyč Livres


Román ukrajinského prozaika, dramatika a kritika (1877-1938), inspirovaný huculskou lidovou baladou o zbojníkovi a nevěrné popově ženě. (Byl napsán v letech 1908-1911.) Mladičká popova žena, přesycená jednotvárným životem poboku nemohoucího muže, uprchne v touze po plném životě se zbojnickým atamanem do hor a prožije s ním léto uprostřed horské přírody. Krátké štěstí je však vystřídáno rozčarováním, poznáním pomíjivosti lidské vášně, a takromantický příběh končí zcela neromanticky