Obrazová publikace zachycuje rozmanitost a krásu našich lesů a seznamuje s pěstováním lesů, s moderními způsoby těžby dřeva a s náplní dnešní myslivosti. Fotografiím předchází stručná charakteristika čs. lesnictví, informace o současnosti i budoucnosti našich lesů, o využívání lesního bohatství, o činnosti lesnických vědeckých a výzkumných pracovišť aj.
Toto dielko sa zrodilo z pera nespisovateľa, ktorý sa profesionálne upísal výstavbe vodných diel. Po pol storočí takej práce ho prepadla nostalgia za detstvom a mladosťou, ktoré prežil jednak na dedine prezývanej Bosorákmi, jednak v Trenčianskej Teplej ako železničnom uzle, a jednak v blízkom okresnom meste Trenčíne, sídle gymnázia. V reminiscenciách, epizódach, postrehoch a úvahách živo, so zmyslom pre skratku a náznak kreslí skromný, ale farbistý život na slovenskom vidieku medzi dvoma vojnami.
Cestopis autora po ostrovoch Malajského archipelágu
Svet pozná Gilgameša už vyše sto rokov. Ale ani jedna postava svetovej literatúry sa nemenila, neprehodnocovala a nerozširovala tak ako on. Gilgameš sa stával - z historického pohľadu - starším, a tým v úlohe hrdinu čoraz mladším. Dnes je, to možno povedať bez zveličovania, ústrednou postavousumerskej literatúry, jediným ďaleko za hranice Sumeru pôsobiacim zjavom onej ranej epochy; jeho mnohoraké vyžarovanie už na začiatku nášho storočia podnietilo Paula Jensena napísať obrovské dvojzväzkové dielo Epos o Gilgamešovi v svetovej literatúre. Popri historicky pôsobiacom krátkom epose Gilgameš a Agga z Kiša je nemálo nálezov sumerských tabuliek - fragmentárnych predchodcov neskoršieho babylonského eposu o Gilgamešovi. Ako v prípade nemeckej Piesne o Nibelungoch vznikla asi aj tu z celej hŕby pôvodne nesúvisiacich povestí básnická skladba, ktorá za svoj význam vďačí šťastnému stretnutiu nadpriemerného básnika s veľkým sujetom. Kým pri Piesni o Nibelungoch ešte stále pátrame po jej pôvodcovi, ktorý z rozličných častí geniálne utvoril celok, jedného tvorcu epickej skladby o Gilgamešovi, hoci je o celé tisícročia staršia, predsa len poznáme: volal sa Sinlege Unnini. Pochádzal z veľkej pisárskej rodiny v Uruku a pripisuje sa mu zásluha, že z jazykovo veľmi odlišných básní vytvoril svetoznáme dielo na dvanástich tabuľkách, ktoré sa stalo prvým dokumentom hrdinských činov a ľudského priateľstva.
Publikácia sa venuje aplikácii psychológie na základné okruhy psychohygieny nášho každodenného života. Zaoberá sa jej najfrekventovanejšími otázkami vo forme voľných, nevtieravých úvah.
