Štefan Rysuľa Livres

Na dne kufra nebolo ani dáke skryté tajomstvo, ani stratený poklad, ale starý otcov zápisník, do ktorého si zapisoval, čo si za dlhých zimných večerov rozprávali susedia a známi - o strigách, ježibabách, svetlonosoch, raráškoch, čertoch, smrtkách a hastrmanoch. Vo všetky tieto bytosti naši prarodičia verili, vysvetľovali si nimi zvláštne úkazy a javy, ktoré si ináč nevedeli vysvetliť. Spisovateľ Štefan Rysuľa, ktorý dlhé roky žil vo Važci pod Tatrami, tieto ľudové povery zozbieral a pripravil pre mládež zaujímavú knižku, svedectvo o živote dávnej slovenskej dediny. A tak jednako zápisník starého otca skrýval v sebe poklad, ktorý má cenu pre celý národ.

Keď sa ujček Bučina rozvravel, ani čo by zo sladkého šlabikára čítal... Takto začína Štefan Rysuľa knihu povestí spod Tatier. Autor, dôverný znalec kraja pod Tatrami uvádza nás v Podtatranských povestiach do Važca, Štrby, Pribyliny, aby nám cez svojrázny jazyk svojich rozprávačov, bohatý a mnohotvárny, neraz i drsný ako tvrdí chlapi a horská príroda, pripomenul, kedy, ako a prečo vznikali mnohé miestne názvy, pre náhodných návštevníkov záhadné, aby prezradil, prečo sa susedné obce prekárajú, aby odovzdal dnešnému čitateľovi príbehy, ktoré si celé pokolenia rozprávali vo chvíľach pohody i smútku...

Čaro porekadiel, to je čaro poznania myslenia slovenského ľudu. Čitateľ v nich nachádza múdrosť života v príbehoch ľudí. Kto ako robí, tak sa mu vodí. Aká matka, taká Katka. Všade dobre, doma najlepšie.

Jednotlivé poviedky tejto knihy vznikli v poslednom období Rysuľovho života, keď mu prišlo, nie bez určitej clivoty, ešte raz sa zahľadieť na našu dávnu dedinu a na samom konci života si aj položiť základné otázky. Čo je človek? Čo je život? Robil to vo všetkých svojich knihách, je to príznačné aj pre tieto jeho podtatranské obrázky. Vyznanie lásky k životu a vyznanie lásky k prírode. Vrátil sa k tejto svojej dedine preto, aby ešte raz a naposledy vykreslil typ nášho ušľachtilého vidieckeho človeka, ktorý poznal v časoch svojej mladosti. Je ním Matej Švihra, v ktorom Rysuľa zobrazil všetko, čo našiel za svojho života v našom ľude krásne, statočné, čestné, šľachetné, múdre a spravodlivé. Tento Matej vystupuje vo všetkých poviedkach. Každá poviedka tak trochu ukazuje, ako starý Matej rozmotáva ľudské zamotané veci a svojou vlastnou ľudskosťou a zmyslom pre spravodlivosť napráva ľudí.