Klára Jarunková Livres

Hlavným problémom tejto novely je nielen poznávanie disharmónie okolitého sveta zo strany mladého človeka, ale aj neúprosné poznávanie disharmónií vo vlastnom vnútri...

11 cestopisných príbehov opisuje rozkvitnuté more, dedinu Taínov, kubánskych Indiánov, ríšu krokodílov, starý krásny Trinidad, jeden dom pri Havane...

Všetko, čo Klára Jarunková napísala, našla v živote, okolo seba. Vo všetkom, čo napísala, teda aj v rozprávkach, je aj kúsok vlastných zážitkov a skúseností. Rozprávky Kláry Jarunkovej nie sú o princoch a princeznách, ale o dnešných deťoch, nie sú o drakoch, čo žerú princezné, ale o psíkoch a mačičkách, čo hľadajú priateľov aj medzi ľuďmi. Sú aj o tom, že deti a dospelí si majú navzájom rozumieť, že ich nemajú spájať len veci, ale najmä skutočné ľudské slovo, reč. Preto sú to rozprávky nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Táto knižka vyšla prvýkrát v roku 1960. Vtedy boli deťmi vaši starí rodičia. Bola tiež prvou knihou pre deti, v ktorej ich nevychovávali dospelí, ale príbeh rozprával sám chlapec. Vďaka jeho „hrdinstvám“ spoznáte svet úplne odlišný od toho, v akom žijete v súčasnosti. Vtedy naša krajina nebola samostatným štátom, ale spoločným pre Česko i Slovensko. V obchodoch sme neplatili eurami, ale československými korunami, a v škole žiaci oslovovali učiteľov súdružka a súdruh. Vaši rovesníci vtedy ani len nesnívali o mobilných telefónoch či tabletoch, dokonca neexistovali ani automatické práčky. No podobné huncútstva, aké povymýšľali Miroslav Fazuľka a jeho na svete najlepší kamarát Mišo Juran, určite zažívate aj dnes. Lebo priateľstvo, humor a smiech budú deti potrebovať vždy. Aj keď sa z nich stanú dospelí. 7. vydanie

Oľga Plomcová je jedináčik a navštevuje 9. ročník na ZŠ. Veľmi rada kreslí a rada chodí na krúžok výtvarnej výchovy. Oľga má rada deti, čo sa prejavilo aj na jej vzťahu k deťom od susedov. Tieto deti Soňka, Rudko a Petrík majú rodičov, čo sa o ne nestarajú. Oľga ich ľutuje, preto ich zoberie niekedy na prechádzku alebo sa s nimi hráva. Raz sa s otcom vybrala na výstavú obrazov, práve tam stretla 2 chlapcov Imra a Šaňa. Neskôr sa s nimi skamarátila hlavne s Imrom. S Evou sa rozhodli, že pôjdu do 12 ročenky. Oľga súhlasila s návrhom Evi, že ak spraví iba 1 skúšku tak ta druhá odmietne a obé pôjdu na inú školu. Po vyhlásení výsledkov skúšky zistili, že Oľgu prijali ale Evu nie . Oľga dodržala slovo a odmietla miesto do 12-ročenky. Medzi tým sa skončilo priateľstvo s Imrom a bolo jej to veľmi ľúto, že sa jej neozval. Oľga bola smutnám, že Soňu neuvidí aj Rudka, pretože ich mama sa priotrávila plynom. Jediný Petrík ostane s otcom. Oľga po všetkých trápeniach, ale aj radosti oslávila 15. narodeniny, na ktorých Sonke sľúbila, že jej bude posielať obrázky do detského domova.

Román približuje rôzne posplietané príbehy niekoľkých rodín z malého stredoslovenského mesta, pre ktoré tou meteorologickou búrkou v ich súkromnej uzavretej klíme bol rozvod. Psychologicky opísane zložité situácie, keď sa dve bývalé priateľky, dospievajúce dievčatá z dvoch kedysi blízkych rodín, denne stretávajú v jednej triede, pričom otec jednej z nich sa oženil s matkou druhej.

Román z období Slovenského národního povstání.

„Už dávno som tak nečítal na dúšok - a to nielen text slovenskej proveniencie — ako práve v prípade spomienok Júliusa Chudíka a všetkého, čo k tomu patrí.Stále sa mi natískalo a aj teraz sa mi natíska porovnanie možno na prvý pohľad vzdialené a zaradenie akiste nevedecké: pikareskná literatúra. Majú určite jej niektoré znaky, neotrasiteľný epický pokoj (čo by sa čokoľvek robilo), temer filozofický nadhľad a čistotu, čírosť epického elementu: tak to bolo — a nič viac. A neviem, či je to dobre a či je to zle, že autor, aj pri svojich zrejme obsiahlych čitateľských skúsenostiach, nečítal Gila Blasa alebo hoc aj Cervantesove novely. Možno, že potom by sa nebol bál hodiť na papier aj to posledné, čo si žiarlivo ustrážil, oné „darobnice“, ktoré spomína v komentári dcéra a komentátorka Klára Jarunková; ale možno aj, že práve tento „zákaz vstupu“ darobníc, najmä však elementu ženského, spoluvytvára originalitu rozprávača a rozprávaného. Komentár Kláry Jarunkovej ... na prvý omak chytil tón a drží ho: je to láskyplné a len trošilinku ironické porozumenie ...... Je to zatiaľ najnádejnejší rukopis, ktorý som čítal v súvislosti s novou koncepciou Hviezdoslavovej knižnice.“Z posudku Vladimíra Mináča

přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.

V horskej chate prežíva svoje detstvo hlavný hrdina knihy Ďuro. On sám prosto a čisto predstaví prekrásny svet horskej prírody i svojich najbližších. S veľkým obdivom rozpráva o staršom bratovi Jožovi, mlčanlivom Vlkovi, s nehou o päťročnej sestričke Gabike, s láskou o rodičoch: o všetkých, s ktorými sa stretáva, vyslovuje sa s úprimnosťou a nepolapiteľnosťou chlapca, ktorému je zmysel pre česť a spravodlivosť prirodzený. Pohodu rodiny a radosť, s akou Ďuro prežíva svoju rodiacu sa lásku i lásku staršieho brata, z čista jasna pretne tragédia. Udalosť na ktorej nik nemôže nič zmeniť, je jednoducho previerkou, ktorá dokáže, že z chlapcov sa stávajú muži....

Paľko, chlapec z hôr, žijúci v slasti prírodných krás stredného Slovenska je vyslaný na „prevýchovu“ k malomeštiackej babičke z mesta, v ktorom je vzduch pošpinený komínmi železiarne a ľudskou falošnosťou, namyslenosťou a pýchou. Nikdy si tam nenájde svoj malý kúsok pokoja v tieni bútľavej vŕby a ani nikoho, kto by rozumej jeho slobodnej duši. Preto sa rozhodne utiecť domov. Putuje, vykračuje si prírodou tri dni a dve noci a nikdy sa ničoho nebojí. Teda okrem ľudí. Ľudí totiž považuje za svojich nepriateľov. Jeho cesta je plná nevšedných zážitkov, od neľútostného súboja mačky s dvojicou vreteníc až po stretnutie s tromi chlapcami z vedľajšej dedinky, ktorí sa mu stávajú aspoň na chvíľku spoločníkmi na jeho ceste a vznikne medzi nimi silné puto. Celým príbehom sa mocne šíria Paľkove myšlienky. Hoci najprv cíti zlosť na svoju „dobrú rodinu“ za to, ako mu ubližuje, postupne zisťuje, že chyba je aj v ňom. Že sa stal podliakom. Holubom medzi vranami, ktorý sa tak veľmi snažil krákať, až takmer zabudol, že je holubom. Počas druhej noci sa rozhodne, že už nemieni ďalej utekať... pred sebou samým. To, čo sa s ním počas jeho cesty stalo, mu vysvetlí až jeho strýko – stal sa z neho muž.

Lyhentäen suomennettu. Jurko on harvasanainen. Mieluiten hän vain kuulostelee ja vaeltaa yksinään kuin hukka. Hukaksi häntä sanotaankin. Lihakset hänellä tosin ovat vähän niin ja näin, mutta hermot paremmat uin kymmenellä muskelimiehellä — ainakin Pavolin mielestä, joka ihailee isoa veljeään yli kaiken. Ja veljestä Pavolilla on paljon kerrottavaa aina siihen vaaran hetkeen asti joka yllättää vuoren rinteellä kyyhöttävän majatalon, poikien kotipiirin. Mutta Pavol kertoo myös — kuten vain pojanviikari osaa — omista salaisista touhuistaan ja ennen kaikkea ajatuksista joita hänen päässään pyörii. Tosin hän ei ole vielä veljen veroinen mies, mutta ei nahjuskaan, ja hän pitää huolen, että toisetkin sen huomaavat. Hän kertoo jännittävistä vuoristokiipeilyistä, äidistä ja isästä, jotka patistavat työhön aina kun jotain mukavaa on mielessä, perheen omalaatuisista bernhardilaiskoirista, jokakesäisestä kiusankappaleestaan Vladkosta ja Hukan tyttöystävästä, jonka takia Hukka on joskus mykkä kuin kivi... Tässä kirjassa tutustumme aivan uuteen maailmaan, slovakialaisen vuoristolaispojan jännittävään elämänpiiriin. Teos on ensimmäinen slovakin kielestä suomennettu nuortenkirja.

Román Kláry Jarunkovej čierny slnovrat je vlastne prvou knihou v našej umeleckej literatúre, ktorá si podrobnejšie všíma život v okupovanom centre Povstania. Udalosti, ktoré dnes už vnímame ako historické a heroické, zobrazuje autorka v podobe, ako sa premietali do života jednoduchej banskobystrickej rodiny, troch dcér, z ktorých jedna je ešte iba dieťa, a ich obetavej matky, symbolu životnej sily, ktorá pomohla nášmu človeku, aby sa s čistým štítom dočkal víťazstva, dosiahnutého i jeho zásluhou. Sugestívne vykreslenie atmosféry ťažko skúšaného mesta, výrazné charaktery a pútavosť jednotlivých príbehov, ktoré Jarunková skúsené spája do románového celku, sú zárukou nevšedného čitateľského zážitku z tejto knihy.

Jarunková má schopnosť dívať sa očami mladého človeka na problémy každodenného života. V knižke Tiché búrky sú to problémy, s ktorými sa stretajú po matkinej smrti štyria súrodenci Bobroveckí. Osudy jednej rodiny podáva autorka prostredníctvom rozprávača - Martina, šestnásťročného študenta priemyslovky. Detskí a mladiství hrdinovia okolo neho sa vedia preniesť ponad mnohé životné ťažkosti a v ich prekonávaní nachádzajú čaro a krásu. Svet detí i dospelých je vykreslený realisticky vierohodne a štylisticky presvedčivo, so zmyslom pre jazykové ozvláštňovanie a nenásilný, prirodzený humor.

Příhody, skutky a úvahy dvou nerozlučných kamarádů, žáků VI. b. třídy, kteří jsou nadáni nejen chutí k životu a snahou objevovat svět, ale dovedou se naň dívat po svém a uvádět tím starší lidi v rozpaky a údiv.

Táto próza je výsledkom zaujímavého stretnutia s exotickou nepálskou realitou a kultúrou. Cesta k Himalájam, príroda a historické pamiatky zanechali v autorke hlboké a trvalé dojmy, o ktoré sa delí s čitateľom.

Novela o přátelství malé holčičky z města a kocourka Tomáše.

Ráno v jeden zimný studený deň sa starý pán Hronec vyberie na prechádzku, rozhýbať skrehnuté kosti. Dedko ide ka jazeru pozrieť ryby, svoje letné kamarátky. Chce vedieť, ako si žijú, zakované pod ľadovým príkrovom. Či im vôbec dakto vysekal v ľade diery, aby mali vzduch. Z drevárne si vzal metlu a sekeru. Kochá sa nádhernou snehobielou krajinou, keď tu zrazu zazrie psa. Na snehovom kopci sedel pes. Dlhými prednými nohami sa zapieral do snehu. Zdola dedko jasne videl na mocných labách aj čierne pazúry. Mierne sklonená hlava so vztýčenými ušami svedčila o tom, že pes už dlho pozoruje dedka na ľadovej ploche.